Arch\u00edvny text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Zima 2018.<\/p><\/blockquote>\n\n\n\n
\u201eSme tu. Sme queer. Zvyknite si na to!\u201c (LGBTIQ slogan spopularizovan\u00fd aktivistickou organiz\u00e1ciou Queer Nation, 1990)<\/em><\/p>\n\n\n\n Slovo \u201equeer\u201c, ozna\u010duj\u00face lesbick\u00fd, gay, bisexu\u00e1lny, transrodov\u00fd a medzirodov\u00fd aktivizmus a akademick\u00fd diskurz, m\u00e1 u\u017e za sebou takmer tridsa\u0165 rokov dlh\u00fa hist\u00f3riu. Prv\u00fdkr\u00e1t sa objavuje koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storo\u010dia. Na jednej strane sa zrodilo ako s\u00fa\u010das\u0165 novej r\u00e9toriky vytvorenej pre boj proti homof\u00f3bii (a transf\u00f3bii), na strane druhej ako nov\u00fd sp\u00f4sob prem\u00fd\u0161\u013eania o kateg\u00f3rii rodu. Popri aktivizme a te\u00f3rii sa za\u010diatkom dev\u00e4\u0165desiatych rokov ako queer za\u010dal ozna\u010dova\u0165 aj nov\u00fd druh umeleckej praxe. Tento nov\u00fd a siln\u00fd aktivizmus a epistemol\u00f3gia sa tak preniesli aj do estetick\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed utv\u00e1raj\u00fac nov\u00e9 formy umeleck\u00e9ho vyjadrenia s oh\u013eadom na rod a pohlavie.<\/p>\n\n\n\n Pojem \u201equeer\u201c bol storo\u010dia pou\u017e\u00edvan\u00fd ako hanliv\u00fd v\u00fdraz, ako ur\u00e1\u017eka gayov. Podobne ako ekvivalentn\u00e9 v\u00fdrazy v in\u00fdch jazykoch (\u201eSchwuchtel\u201c, \u201eTunte\u201c, \u201eMannweib\u201c v nem\u010dine, \u201ekvar\u201c v srbochorv\u00e1t\u010dine, \u201eteplo\u0161\u201c, \u201ebuzerant\u201c v sloven\u010dine) pojem \u201equeer\u201c disponuje istou mocou. Jeho pou\u017e\u00edvan\u00edm sa upev\u0148uje pevn\u00e1 hierarchia medzi t\u00fdmi, ktor\u00ed ho pou\u017e\u00edvaj\u00fa, a t\u00fdmi, ktor\u00ed s\u00fa n\u00edm ozna\u010dovan\u00ed. Urazi\u0165 niekoho slovom \u201equeer\u201c znamenalo urobi\u0165 z neho\/nej homosexu\u00e1lny subjekt, pri\u010dom tak\u00e1to ur\u00e1\u017eka viedla k hanbe (Eve Kosofsky Sedgwick; Didier Eribon) a k jednozna\u010dn\u00e9mu identit\u00e1rnemu zaradeniu k \u201ein\u00fdm\u201c. Bolo \u0161okuj\u00face, ke\u010f pojem \u201equeer\u201c pou\u017eila ako slogan po\u010das demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed v americk\u00fdch mest\u00e1ch skupina priamej akcie Queer Nation – po\u010du\u0165 toto ur\u00e1\u017eliv\u00e9 ozna\u010denie ako sebaozna\u010denie, ako pozit\u00edvne a afirmat\u00edvne prihl\u00e1senie sa t\u00fdch, ktor\u00ed nim boli zvy\u010dajne poni\u017eovan\u00ed. Privlastnen\u00edm sa tento pojem stal ako ur\u00e1\u017eka nepou\u017eite\u013en\u00fd a dekon\u0161truovala sa tie\u017e hierarchia medzi ur\u00e1\u017eaj\u00facimi a ur\u00e1\u017ean\u00fdmi. Bola to d\u00f4vtipn\u00e1 strat\u00e9gia, ale aj prejav posunu v politike identity emancipa\u010dn\u00e9ho hnutia gayov, ktor\u00e9ho r\u00e9torika sa do tej doby usilovala utv\u00e1ra\u0165 obraz tak\u00e9ho homosexu\u00e1lneho subjektu, ktor\u00fd je ne\u0161kodn\u00fd, prisp\u00f4sobiv\u00fd a vyzn\u00e1vaj\u00faci rovnak\u00e9 hodnoty ako nehomosexu\u00e1li. Pojem \u201equeer\u201c tak nadobro ukon\u010dil nielen tento druh r\u00e9toriky, ale aj narat\u00edv sebaidentifik\u00e1cie gayov. Doteraz sa mali po rokoch bolestiv\u00e9ho h\u013eadania identity a coming oute sta\u0165 dobr\u00fdmi ob\u010diankami a ob\u010danmi pripraven\u00fdmi vych\u00e1dza\u0165 v \u00fastrety heteronormat\u00edvnej spolo\u010dnosti t\u00fdm, \u017ee sa od \u201enorm\u00e1lnych\u201c zas a\u017e tak nel\u00ed\u0161ia. Ozna\u010denie \u201equeer\u201c bolo oslavn\u00e9, vzdorn\u00e9, revolu\u010dn\u00e9 a bojovn\u00e9. Po troch desa\u0165ro\u010diach a bezpo\u010dte pr\u00edkladov jeho uplatnenia – \u201eQueer kuch\u00e1rkou\u201c po\u010d\u00ednaj\u00fac, rel\u00e1ciami o premene, ako napr\u00edklad \u201eThe Queer Eye for the Straight Guy\u201c pokra\u010duj\u00fac a queer filmov\u00fdmi festivalmi, telev\u00edznymi seri\u00e1lmi, no\u010dn\u00fdmi klubmi a webov\u00fdmi zoznamkami kon\u010diac \u2013 v\u00fdznam tohto slova mo\u017eno postupne stratil nie\u010do zo svojej p\u00f4vodnej sily. St\u00e1le v\u0161ak v sebe nesie pr\u00eds\u013eub toho, \u017ee je inkluz\u00edvne a otvoren\u00e9 zmene. <\/p>\n\n\n\n Teoretick\u00e9 korene pojmu \u201equeer\u201c mo\u017eno vystopova\u0165 vo viacer\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch. Tou najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou a najvplyvnej\u0161ou je rozhodne kniha s n\u00e1zvom Gender Trouble. On the Discursive Limits of Sex Judith Butler, ktor\u00e1 v roku 1989 vy\u0161la vo vydavate\u013estve Routledge (v sloven\u010dine ako Trampoty s rodom. Feminizmus a podr\u00fdvanie identity, Aspekt 2003) a ktor\u00e1 spolu s \u010fal\u0161\u00edm jej titulom Bodies That Matter (1992, v \u010de\u0161tine ako Z\u00e1va\u017en\u00e1 t\u011bla: O materialit\u011b a diskurzivn\u00edch mez\u00edch \u201epohlav\u00ed\u201c, Karolinum 2016) ud\u00e1va t\u00f3n v te\u00f3rii rodu dodnes. Cie\u013eom dekon\u0161trukt\u00edvneho feminizmu Judith Butler (ale aj \u010fal\u0161\u00edch, napr\u00edklad bell hooks) bolo \u010deli\u0165 te\u00f3ri\u00e1m zalo\u017een\u00fdm na esencialistickom ch\u00e1pan\u00ed rodov\u00e9ho subjektu, ktor\u00e9 \u017eenskos\u0165 koncipovali ako esenci\u00e1lnu (fyzick\u00fa, psychologick\u00fa, historick\u00fa at\u010f.) odli\u0161nos\u0165 od mu\u017eskosti a z\u00e1rove\u0148 ako jej d\u00f4sledok. Dekon\u0161trukt\u00edvny feminizmus trv\u00e1 na kon\u0161truovanosti tejto odli\u0161nosti, ktor\u00fa je treba navy\u0161e vn\u00edma\u0165 historicky a spolo\u010densky \u2013 ako nie\u010do, \u010do sa neprestajne men\u00ed v z\u00e1vislosti na kontexte. To, ako pojem \u201equeer\u201c pou\u017e\u00edval Queer Nation, Butler posl\u00fa\u017eilo ako siln\u00fd pr\u00edklad toho, ako (rodov\u00e1 i pohlavn\u00e1) identita vznik\u00e1: nie t\u00fdm, \u017ee by sa vyn\u00e1rala z biologickej, genetickej \u010di dokonca spolo\u010denskej fakticity, ale t\u00fdm, \u017ee vytv\u00e1ra subjekt skrze performat\u00edvne re\u010dov\u00e9 akty a \u010fal\u0161ie formy jednania (Butlerov\u00e1 tu vych\u00e1dza z J. L. Austinovho konceptu iloku\u010dn\u00fdch aktov). Pohlaviu a rodu sa do tej doby rozumelo ako rozli\u010dn\u00fdm procesom tvorby subjektu, kde ten prv\u00fd ozna\u010doval biologick\u00fa telesn\u00fa \u201ehmotu\u201c, zatia\u013e\u010do druh\u00fd odkazoval k soci\u00e1lne kon\u0161truovanej \u201eidentite\u201c. Butlerov\u00e1 ich v\u0161ak prepojila v analytickej matici heteronormativity, v ktorej sa sexu\u00e1lna orient\u00e1cia a rodov\u00e1 identita vz\u00e1jomne potvrdzuj\u00fa skrze komplexn\u00fd proces rodovej performativity – a t\u00fdm de\u0148 \u010do de\u0148, min\u00fatu \u010do min\u00fatu ka\u017edej a ka\u017ed\u00e9mu stanovuj\u00fa, \u010do to znamen\u00e1 by\u0165 mu\u017e \u010di \u017eena, \u010di oboje, \u010di ni\u010d z toho. Dekon\u0161trukt\u00edvny feminizmus otriasol samotn\u00fdmi piliermi feministick\u00e9ho myslenia, preto\u017ee radik\u00e1lne spochybnil (fixn\u00fa) identitu \u017eensk\u00e9ho (ale aj gay \u010di lesbick\u00e9ho) subjektu, ktor\u00fd sa rod\u00ed z patriarch\u00e1lneho \u00fatlaku a zo sk\u00fasenosti toho, \u017ee je \u201ein\u00fd\u201c (napr\u00edklad, \u017ee je obe\u0165ou).<\/p>\n\n\n\n Queer prekra\u010duje LGBTIQ+ identity t\u00fdm, \u017ee spochyb\u0148uje a sk\u00fama osobn\u00e9 \u010di priraden\u00e9 identity. Prehodnocuje tak mocensk\u00e9 vz\u0165ahy a h\u013ead\u00e1 odpovede na ot\u00e1zky postkolonializmu a diskrimina\u010dnej a (pornografickej) sexu\u00e1lnej politiky. Nov\u00e9 aktivistick\u00e9 sily spolu s radik\u00e1lnym prehodnoten\u00edm rodu a pohlavia vytvorili plodn\u00e9 podmienky pre umeleck\u00fa tvorbu. Cel\u00e1 nov\u00e1 kinematografick\u00e1 tendencia ozna\u010dovan\u00e1 ako \u201eNew Queer Cinema\u201c priniesla na svetov\u00e9 pl\u00e1tna pr\u00edbehy zalo\u017een\u00e9 na neheteronormat\u00edvnej sk\u00fasenosti. Popri filme sa ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo queer umeleck\u00fdch postupov a prakt\u00edk dost\u00e1va v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch (ale aj predt\u00fdm a potom) aj do v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia v\u010faka autorom, ako je Catherine Opie, Kaucyila Brooke, Henrik Olesen, Felix Gonzales-Torres, JD Samson, K8 Hardy, Grayson Perry \u010di Ashley H. Scheirl. Queer, nazna\u010duj\u00faci nutnos\u0165 spolo\u010denskej zmeny, sa stal d\u00f4le\u017eit\u00fdm v\u00fdchodiskom v s\u00fa\u010dasnom umen\u00ed a kult\u00farnej produkcii. Queer umeleck\u00e9 projekty s\u00fa st\u00e1le \u010dastej\u0161ie s\u00fa\u010das\u0165ou medzin\u00e1rodn\u00fdch v\u00fdstav: Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1 a Ashley Hans Scheirl na documente 14 (At\u00e9ny a Kassel, 2017), Pauline Boudry \/ Renate Lorenz (\u0160vaj\u010diarsky pavil\u00f3n, 58. Ben\u00e1tske bien\u00e1le, 2019 a Swiss Off-Site Pavillon, 54. Ben\u00e1tske bien\u00e1le, 2011), Cabello\/Carceller (\u0160panielsky pavil\u00f3n, 56. Ben\u00e1tske bien\u00e1le, 2015), Pink Labor on Golden Streets (Viede\u0148, 2012), Ars Homo Erotica (Var\u0161ava, 2010).<\/p>\n\n\n\n V\u00fdstava predstavuje medzin\u00e1rodn\u00fd v\u00fdber umelk\u00fd\u0148 a umelcov, ktor\u00ed vo svojej tvorbe pracuj\u00fa s queer hist\u00f3riami \/ hist\u00f3riami nap\u00edsan\u00fdmi z feministickej perspekt\u00edvy \/ osobn\u00fdmi pr\u00edbehmi. Zhroma\u017e\u010fuje pr\u00e1ce zaoberaj\u00face sa subjektmi a subjektivitami, ktor\u00e9 sa vyv\u00edjali v queer kontexte. Nezameriavaj\u00fa sa v\u0161ak na coming out ako na impulz k nar\u00e1cii. Queer subjektivitu pou\u017e\u00edvaj\u00fa sk\u00f4r ako pl\u00e1tno, na ktorom sa rozprestieraj\u00fa \u017eivoty a svety d\u00e1vaj\u00face zmysel zasv\u00e4ten\u00fdm \u2013 nie t\u00fdm, ktor\u00ed potrebuj\u00fa vysvetlenie. Nesna\u017eia sa toti\u017e o verejn\u00e9 vyst\u00fapenie, o coming out, naopak, svoje \u017eivoty \u017eij\u00fa bez pretv\u00e1rky \u2013 bez pochybnost\u00ed \u010di tr\u00e1penia. Queer stories chc\u00fa uk\u00e1za\u0165, ako sa r\u00f4zne umeleck\u00e9 vyjadrenia vyn\u00e1raj\u00fa spolu s r\u00e1mcami, v ktor\u00fdch na queer \u017eivotoch z\u00e1le\u017e\u00ed. Vystaven\u00e9 pr\u00e1ce sp\u00e1ja t\u00fa\u017eba vyrozpr\u00e1va\u0165 svoje pr\u00edbehy inak \u2013 uk\u00e1za\u0165, ako vznik\u00e1 radik\u00e1lne nov\u00fd sp\u00f4sob kon\u0161truovania narat\u00edvov. A to je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Nov\u00e9 sp\u00f4soby prem\u00fd\u0161\u013eania o rode vy\u017eaduj\u00fa nov\u00e9 sp\u00f4soby rozpr\u00e1vania pr\u00edbehov \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v kontextoch zmenen\u00e9ho pon\u00edmania rodu. Cie\u013eom tejto v\u00fdstavy je uk\u00e1za\u0165 umeleck\u00e9 diela zameran\u00e9 na \u0161pecifick\u00fa rovinu queer umeleckej praxe (\u201erozpr\u00e1vanie pr\u00edbehov\u201c).<\/p>\n\n\n\n Pauline Boudry \/ Renate Lorenz<\/strong> vystavuj\u00fa objekt zlo\u017een\u00fd z dvoch vrstiev \u010diernych umel\u00fdch vlasov naaran\u017eovan\u00fdch ako l\u00e1tka prehoden\u00e1 cez dr\u017eiak na osu\u0161ku. Jej vzh\u013ead nazna\u010duje feti\u0161istick\u00e9 i zvieracie (konsk\u00fd vlas) konot\u00e1cie. Vlasy a parochne s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi prvkami drag performance, ktorej sa autorky intenz\u00edvne venuj\u00fa vo svojich video pr\u00e1cach.V<\/p>\n\n\n\n V\u00fdstava Queer Stories<\/p> Pauline Boudry \/ Renate Lorenz, Cabello\/Carceller, Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1, Robert Gabris, Ana Hoffner, Ivan Jurica, Toni Schmale<\/strong> Video umeleckej dvojice Cabello\/Carceller<\/strong> je fikt\u00edvna performat\u00edvna esej. Migrantka mieriaca do Eur\u00f3py naraz\u00ed v \u0160panielskom pavil\u00f3ne v Ben\u00e1tkach na skupinu troch os\u00f4b, z ktor\u00fdch dve svoj\u00edm drag \u0161t\u00fdlom zauj\u00edmaj\u00fa vedome politick\u00fd \u017eivotn\u00fd postoj. Zi\u0161li sa na konkurze a svoje \u010dakanie tr\u00e1via rozhovormi o umen\u00ed, sexualite a politickom disente. Video kon\u010d\u00ed spolo\u010dn\u00fdm tane\u010dn\u00fdm vyst\u00fapen\u00edm na pesni\u010dku \u201eMystery\u201c Amandy Lear. \u201eRodov\u00fd disent zvykol p\u00f4sobi\u0165 prostredn\u00edctvom hudby, so \u0161oubiznisom sl\u00fa\u017eiacim ako \u00fato\u010disko mon\u0161tru\u00f3znosti a ako potvrdenie inakosti. Dnes, viac ne\u017e kedyko\u013evek predt\u00fdm, je drag politick\u00fdm postojom.\u201c Pr\u00e1ce Anny Dau\u010d\u00edkovej<\/strong> sa zameriavaj\u00fa na politick\u00e9 ch\u00e1panie tela ako priese\u010dn\u00edka mocensk\u00fdch vz\u0165ahov ukazuj\u00fac dopad socializmu na (queer) sexu\u00e1lne identity. V experiment\u00e1lnom videu vid\u00edme palec ako hlad\u00ed sklo. Bez toho, aby video ukazovalo ak\u00e9ko\u013evek genit\u00e1lie, je explicitne sexu\u00e1lne a mo\u017eno ho vn\u00edma\u0165 ako objektofiln\u00e9 prstov\u00e9 porno.<\/p>\n\n\n\n Robert Gabris<\/strong> predstavuje s\u00e9riu desiatich kresieb na t\u00e9mu zoznamovac\u00edch aplik\u00e1ci\u00ed a gay sexu. Explicitn\u00e9 kresby sa vtipn\u00fdm a\u017e komick\u00fdm sp\u00f4sobom zaoberaj\u00fa sexu\u00e1lnymi preferenciami u\u017e\u00edvate\u013eov t\u00fdchto aplik\u00e1ci\u00ed bez toho, aby ich str\u00e1pnili. Kresby vychy\u013euj\u00fa skratkovit\u00fa komunik\u00e1ciu v aplik\u00e1ci\u00e1ch, ako je Grindr alebo Tinder a mo\u017eno si ich vyklada\u0165 aj ako ironick\u00fd koment\u00e1r k pou\u017e\u00edvaniu soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Queer rodinn\u00fd album je v\u00fdchodiskom in\u0161tal\u00e1cie Any Hoffner<\/strong> zap\u013a\u0148aj\u00facej jednu cel\u00fa miestnos\u0165. Iin\u0161tal\u00e1cia je venovan\u00e1 afg\u00e1nskej surrealistickej umelkyni Azize Mehran Ahmad. Hoffner zasadila pr\u00edbeh dvoch \u201epanien pod pr\u00edsahou\u201c (\u017eien \u017eij\u00facich ako mu\u017ei) na Balk\u00e1ne do vz\u0165ahu k diev\u010dat\u00e1m a \u017een\u00e1m \u017eij\u00facim ako chlapci a mu\u017ei v Afganistane, kde sa im hovor\u00ed \u201ebacha posh\u201c. Vo svojom queer rodinnom albume ich Hoffner kladie ved\u013ea crossdressingov\u00fdch umelcov Annemarie Schwarzenbach a Claude Cahun. \u201eRada o nich prem\u00fd\u0161\u013eam ako o mojich nepriamych pr\u00edbuzn\u00fdch, ako o oneskorenom d\u00f4sledku neanga\u017eovan\u00e9ho hnutia neskor\u00fdch \u0161es\u0165desiatych rokov, v ktorom si krajiny ako Juhosl\u00e1via a Afganistan boli bl\u00edzke.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ivan Jurica<\/strong> predstavuje s\u00e9riu kresieb na novinov\u00fdch \u010dl\u00e1nkoch o migr\u00e1cii, rasizme, n\u00e1sil\u00ed a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. \u201eJe pre m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9 prep\u00e1ja\u0165 t\u00e9mu rasovo motivovan\u00e9ho n\u00e1silia a politiky so sexualitou, telom, kolonializmom, orientalizmom a fa\u0161izmom \u2013 a da\u0165 ich do s\u00favislosti s obrazivos\u0165ou m\u00e9di\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n In\u0161pir\u00e1cie s\u00f4ch Toni Schmale<\/strong>, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa stroje, siahaj\u00fa od erotick\u00fdch hra\u010diek cez k\u013eakadl\u00e1 a posil\u0148ovacie stroje a\u017e k n\u00e1strojom na mu\u010denie. V\u0161etky v\u0161ak maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 to, \u017ee ich autorka chce nimi spochybni\u0165 na\u0161e normat\u00edvne predstavy o sexu\u00e1lnej identite. Vystaven\u00e1 pr\u00e1ca je kombin\u00e1ciou dvoch z\u00e1sadn\u00fdch elementov pr\u00e1c Toni Schmale \u2013 vtipu a triezvosti. V\u010faka pr\u00edtomn\u00e9mu humoru\/vtipu vyzer\u00e1 tento nadrozmern\u00fd vibr\u00e1tor ako ohnut\u00e1 trubica od vys\u00e1va\u010da, ktor\u00e1 stratila v\u0161etku svoju falick\u00fa p\u00fdchu a funk\u010dnos\u0165. Nebolo by to mo\u017en\u00e9 bez triezvosti, s ktorou bola t\u00e1to oce\u013eov\u00e1 trubica vypracovan\u00e1 a vycizelovan\u00e1 autorkou do podoby leskn\u00facej sa skulpt\u00fary. <\/p>\n\n\n\n T\u00fdm, \u017ee v\u00fdstava Queer stories na jednom mieste zhroma\u017e\u010fuje diela umelcov r\u00f4znych gener\u00e1ci\u00ed a rozmanit\u00fdch umeleck\u00fdch foriem, vznik\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 k zamysleniu i p\u00f4\u017eitku. Preto\u017ee bez vtipu a ir\u00f3nie by \u017eiadny pr\u00edbeh nemohol by\u0165 queer a \u017eiadny (queer) pr\u00edbeh by nebolo mo\u017en\u00e9 vyrozpr\u00e1va\u0165. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u201eSme tu. Sme queer. Zvyknite si na to!\u201c (LGBTIQ slogan spopularizovan\u00fd aktivistickou organiz\u00e1ciou Queer Nation, 1990)<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":2189,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,10,13,258],"tags":[168,172,214],"class_list":["post-2185","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-pribehy-lgbti-ludi","category-kultura","category-viditelnost","category-vizualne-umenie","tag-queer-stories","tag-queer-vystava","tag-tranzit-sk"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2185","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2185"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2185\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2591,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2185\/revisions\/2591"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2189"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2185"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2185"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2185"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/qys.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/Queer-stories-5-1024x684.jpg\")
foto: Adam \u0160akov\u00fd
<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\nQueer hist\u00f3ria<\/strong><\/h2>\n\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/qys.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/Queer-stories-4-1024x684.jpg\")
foto: Adam \u0160akov\u00fd
<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\nQueer te\u00f3ria<\/strong><\/h2>\n\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/qys.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/Queer-stories-2-1024x684.jpg\")
foto: Adam \u0160akov\u00fd
<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\nQueer umeleck\u00e1 prax<\/strong><\/h2>\n\n\n\n
Queer pr\u00edbehy<\/strong><\/h2>\n\n\n\n
Kur\u00e1torka:
Christiane Erharter<\/strong>
trvanie v\u00fdstavy: 30.11. 2018 \u2013 16.3. 2019
miesto: tranzit.sk, Beskydsk\u00e1 12, 81105 Bratislava<\/p><\/blockquote>\n\n\n\n