{"id":1584,"date":"2020-07-05T16:24:47","date_gmt":"2020-07-05T14:24:47","guid":{"rendered":"https:\/\/qys.sk\/?p=1584"},"modified":"2021-11-23T11:18:50","modified_gmt":"2021-11-23T10:18:50","slug":"jozef-grec-otvorene-premietat-filmy-s-gejskou-tematikou-v-krajine-ako-je-slovensko-bolo-pre-mna-v-90-tych-rokov-nieco-vynimocne","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/jozef-grec-otvorene-premietat-filmy-s-gejskou-tematikou-v-krajine-ako-je-slovensko-bolo-pre-mna-v-90-tych-rokov-nieco-vynimocne\/","title":{"rendered":"Jozef Gr\u00e9\u010d: Otvorene premieta\u0165 filmy s gejskou tematikou v krajine ako je Slovensko bolo pre m\u0148a v 90-tych rokov nie\u010do v\u00fdnimo\u010dn\u00e9"},"content":{"rendered":"\n

Autor textu: Andrej Kuruc \/ Fotografia: Jakub Kov\u00e1\u010d <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jar 2020<\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci s\u00e9rie rozhovorov, v ktor\u00fdch sa venujeme aktivizmu v 90. rokoch, sme sa porozpr\u00e1vali s Jozefom Gr\u00e9\u010dom. Od roku 1996 p\u00f4sobil v neform\u00e1lnom spolku bratislavsk\u00fdch LGBT \u0161tudentov vyd\u00e1vaj\u00facich ob\u010dasn\u00edk Gaj-dy, v roku 1997 sa podie\u013eal na zalo\u017een\u00ed ob\u010dianskeho zdru\u017eenia HaBiO, v ktorom sa anga\u017eoval 3 roky. V roku 2000 bol jedn\u00fdm z inici\u00e1torov zalo\u017eenia Iniciat\u00edvy Inakos\u0165 – neform\u00e1lnej platformy integruj\u00facej aktivity v\u00e4\u010d\u0161iny neziskov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed slovenskej LGBT komunity.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Jozef Gr\u00e9\u010d (46) poch\u00e1dza zo \u017diliny. V s\u00fa\u010dasnosti sa \u017eiv\u00ed ako softv\u00e9rov\u00fd v\u00fdvoj\u00e1r. U\u017e 20 rokov \u017eije v Prahe. Vyrastal v obdob\u00ed komunizmu a aktivizmu sa za\u010dal venova\u0165 a\u017e ako 21-ro\u010dn\u00fd. Rozpr\u00e1vali sme sa o tom, ako vn\u00edmal svoju sexu\u00e1lnu orient\u00e1ciu v mladosti, ak\u00e9 to bolo za socializmu, ako sa dostal do bratislavskej komunity a \u010domu sa venoval v r\u00e1mci tepl\u00e9ho aktivizmu.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Vn\u00edmanie sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie za socializmu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Vn\u00edmanie sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie prebiehalo u Jozefa ako postupn\u00e9 preb\u00fadzanie sa. \u201e\u010clovek si v 12 rokoch neuvedomuje, \u017ee to, \u010do c\u00edti k nejakej osobe, s\u00favis\u00ed so sexualitou.\u201c Svoju odli\u0161nos\u0165 v porovnan\u00ed s ostatn\u00fdmi \u013eu\u010fmi, si prv\u00fdkr\u00e1t v\u0161imol v pionierskom t\u00e1bore v po\u013eskom Koszaline (1986). V\u010faka tomu, \u017ee rodi\u010dia pracovali v Pova\u017esk\u00fdch chemick\u00fdch z\u00e1vodoch, ktor\u00e9 mali dru\u017ebu s fabrikou v po\u013eskom Tarn\u00f3we, mohli deti zamestnancov tr\u00e1vi\u0165 pr\u00e1zdniny pri Baltskom mori. Tam sa zapozeral do o dva roky star\u0161ieho po\u013esk\u00e9ho chlapca, ktor\u00e9ho chytil raz za ruku. \u201ePovedal mi slovo, ktor\u00e9mu som nerozumel. A\u017e ke\u010f som sa s ostatn\u00fdmi dal do re\u010di, vysvitlo, \u017ee to asi bolo slovo buzerant. Po po\u013esky peda\u0142.\u201c Vtedy to nevy\u00fastilo do \u0161ikany, ale poc\u00edtil chladn\u00e9 odmietnutie. Ke\u010f pri\u0161iel domov z t\u00e1bora, zd\u00f4veril sa babi\u010dke, ktor\u00e1 vedela po po\u013esky. \u201ePovedala mi len, aby som to otcovi a mame nehovoril,\u201c opisuje jej reakciu.<\/p>\n\n\n\n

Jozef si vtedy neuvedomoval, ako bola homosexualita za socializmu vn\u00edman\u00e1, lebo sa tak e\u0161te neidentifikoval. \u201ePostupne som v\u0161ak vytu\u0161il, \u017ee okolie sa na nie\u010do tak\u00e9 pozer\u00e1 ako na chorobu. Pova\u017eoval som to za zvl\u00e1\u0161tnos\u0165, ktor\u00fa nesmiem da\u0165 najavo.\u201c Ke\u010f mal 15 a pol roka, pri\u0161la ne\u017en\u00e1 revol\u00facia. Bol v druhom ro\u010dn\u00edku na gymn\u00e1ziu a op\u00e4\u0165 sa zamiloval do spolu\u017eiaka. Z\u00e1rove\u0148 narastalo odcudzenie s otcom. \u201eKr\u00e1tko po revol\u00facii d\u00e1vali na \u010cST v\u00fdchodomeck\u00fd film Coming out (1989). Pam\u00e4t\u00e1m si moment, ke\u010f sme sedeli v ob\u00fdva\u010dke a otec to na\u0161tvane prepol s pozn\u00e1mkou, \u017ee sa nebudeme pozera\u0165 na buzerantov,\u201c spom\u00edna Jozef. Vtedy v\u0161etko pochopil. Na \u0161kole ho ne\u0161ikanovali, ale bol tam in\u00fd spolu\u017eiak, ktor\u00fd bol jemnej\u0161\u00ed a z neho si u\u0165ahovali. Vedel, \u017ee pokia\u013e sa nebude nijak\u00fdm sp\u00f4sobom prejavova\u0165, nikto to o \u0148om nezist\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Prv\u00fd kontakt s komunitou<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po strednej \u0161kole si vybral \u0161t\u00fadium na STU v Bratislave. \u201eVe\u013emi mi pomohlo, \u017ee som odi\u0161iel zo \u017diliny na intern\u00e1t.\u201c V hlavnom meste spoznal o rok star\u0161ieho \u0161tudenta, ktor\u00fd bol otvoren\u00fd gej. \u201eKe\u010f \u010dlovek vid\u00ed niekoho, kto si s t\u00fdm nel\u00e1me hlavu, pom\u00f4\u017ee mu to.\u201c Polo\u017eil mu nieko\u013eko ot\u00e1zok a aj v\u010faka tomu si v 19-tich uvedomil: \u201e\u00c1no, asi som tak\u00fd a treba s t\u00fdm nie\u010do urobi\u0165.\u201c V\u00e1hal e\u0161te dva roky, ne\u017e sa mu do r\u00fak dostal let\u00e1k s \u010d\u00edslom na linku d\u00f4very. \u0160tudent psychol\u00f3gie Andrej Z\u00e1thureck\u00fd na druhej strane linky ho povzbudil a priviedol na stretnutie neform\u00e1lneho \u0161tudentsk\u00e9ho spolku n\u00e1zvom Gaj-dy. \u201ePrv\u00fdkr\u00e1t som tak pri\u0161iel do kontaktu s podobne orientovan\u00fdmi rovesn\u00edkmi, ktor\u00ed vyd\u00e1vaj\u00fa \u010dasopis, organizuj\u00fa r\u00f4zne spolo\u010densk\u00e9 a turistick\u00e9 akcie a podporuj\u00fa sa navz\u00e1jom.\u201c opisuje Jozef.<\/p>\n\n\n\n

Na prv\u00e9 stretnutie pri\u0161iel do priestoru kres\u0165ansk\u00e9ho komunitn\u00e9ho centra v Bratislave-Trn\u00e1vke. To s\u00edce viedla kres\u0165ansk\u00e1 aktivistka Eli\u0161ka, ktor\u00e1 pristupovala k homosexualite ako lie\u010dite\u013enej chorobe, zalo\u017eila in\u00fa linku d\u00f4very (Linka Valent\u00edn) a dokonca opakovane vystupovala v telev\u00edzii so svojim jedin\u00fdm „vylie\u010den\u00fdm“ gejom. Skupina GAJ-DY, ktor\u00e1 sa zrodila na kres\u0165anskej konferencii v roku 1993, v\u0161ak fungovala nez\u00e1visle od nej aj v\u010faka psychol\u00f3govi Silvestrovi Sawickom s diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00fdm, pozit\u00edvnym, akceptuj\u00facim pr\u00edstupom. \u201eSpo\u010diatku som sa c\u00edtil nesmelo, ale na stretnut\u00ed sme si potykali, ka\u017ed\u00fd sme povedali, \u010do rob\u00edme, kto sme. Pre m\u0148a ako ateistu bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj to, \u017ee kres\u0165ansk\u00e9 t\u00e9my neboli na tejto skupine nie\u010d\u00edm povinn\u00fdm.\u201c spom\u00edna Jozef. Stretnutia boli raz za t\u00fd\u017ede\u0148. Organizovali sa aj turistick\u00e9 v\u00fdlety a diskusn\u00e9 ve\u010dery zameran\u00e9 na r\u00f4zne t\u00e9my vr\u00e1tane osobn\u00e9ho pre\u017e\u00edvania sexuality, coming out v rodine \u010di \u0161kole, probl\u00e9my tr\u00e1piace veriacich gejov a lesby a pod. Diskutovalo sa aj o HIV\/AIDS. \u201eV\u010faka preven\u010dn\u00e9mu aktivistovi Jarovi Gyurikovi zo Slovenskej AIDS pomoci som sa prv\u00fdkr\u00e1t stretol s niek\u00fdm, kto je HIV pozit\u00edvny. Pochopil som, \u010do s\u00fa z\u00e1sady bezpe\u010dn\u00e9ho sexu a \u017ee sa \u013eud\u00ed s HIV netreba b\u00e1\u0165.\u201c uv\u00e1dza Jozef.<\/p>\n\n\n\n

Spolok okrem linky d\u00f4very vyd\u00e1val \u010dasopis-ob\u010dasn\u00edk Gaj-dy. \u201eI\u0161lo o prv\u00e9 periodikum vyd\u00e1van\u00e9 doslova „na kolene“ pre slovensk\u00fa LGBT komunitu,\u201c dop\u013a\u0148a Jozef. \u010casopis nemal ofici\u00e1lnu distrib\u00faciu, ileg\u00e1lne sa vytla\u010dil u niekoho v pr\u00e1ci a n\u00e1sledne rozd\u00e1val. V \u010cech\u00e1ch vtedy u\u017e 7 rokoch vych\u00e1dzal magaz\u00edn SOHO Revue na profesion\u00e1lnej \u00farovni. V 90. rokoch to bol \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00fd zdroj inform\u00e1ci\u00ed. Po kr\u00e1tkom \u010dase v\u0161ak museli Gaj-dy kres\u0165ansk\u00e9 centrum opusti\u0165 a ich stretnutia sa organizovali ve\u013emi improvizovane v r\u00f4znych n\u00e1hradn\u00fdch priestoroch.<\/p>\n\n\n\n

Coming out v rodine<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V rodine vtedy o svojej orient\u00e1cii e\u0161te nehovoril. Babi\u010dka, ktor\u00e1 to vedela, medzit\u00fdm zomrela a vz\u0165ah s otcom sa vyostroval. Nakoniec sa odv\u00e1\u017eil vyoutova\u0165 mame a\u017e v 24 rokoch kr\u00e1tko po otcovej n\u00e1hlej smrti. Mama priznala, \u017ee to u\u017e ur\u010dit\u00fa dobu tu\u0161ila. S\u00faviselo to najm\u00e4 s odli\u0161nou povahou a pre\u017e\u00edvan\u00edm Jozefa a jeho o rok mlad\u0161ej sestry. \u201eObaja sme boli odmali\u010dka vn\u00edman\u00ed ako vymenen\u00ed. Sestra hr\u00e1vala futbal a najm\u00e4 \u013eadov\u00fd hokej, v ktorom aj reprezentovala Slovensko. Ja som tieto aktivity v\u00f4bec nemiloval,\u201c spom\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

Aktivizmus a zalo\u017eenie ob\u010dianskeho zdru\u017eenia HaBiO<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Postupne sa Jozef za\u010dal anga\u017eova\u0165 \u010doraz viac a pom\u00e1hal pri premene neform\u00e1lneho spolku na ofici\u00e1lne ob\u010dianske zdru\u017eenie, aby mohli z\u00edska\u0165 vlastn\u00fd priestor. \u201eOb\u010dianske zdru\u017eenie HaBiO (homosexu\u00e1lne a bisexu\u00e1lne orientovan\u00fdch \u0161tudentov a mlad\u00fdch \u013eud\u00ed) vzniklo v novembri 1997. Bol som jedn\u00fdm zo zakladate\u013eov spolu so Silvestrom Sawickym (riadite\u013e), Andrejom Z\u00e1thureck\u00fdm, Michalom Dubovick\u00fdm, Martinom Kraj\u010d\u00edkom, Ivanom Tarap\u010d\u00edkom, Borisom Tonhauser a \u010fal\u0161\u00edmi aktivistami,\u201c spom\u00edna Jozef.<\/p>\n\n\n\n

Gej filmov\u00fd festival<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Prv\u00e1 ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva, ktorej sa chopili, bol 3. ro\u010dn\u00edk Gay Film Festivalu v marci 1999. Pri\u0161iel za nimi \u0160tefan Vra\u0161tiak filmov\u00fd historik, publicista a dramaturg zo Slovensk\u00e9ho filmov\u00e9ho \u00fastavu (SF\u00da), organiz\u00e1tor prv\u00fdch dvoch ro\u010dn\u00edkov ako s\u00fakromnej akcie na chate v Tajove (1995 a 1996). Mal kapacitn\u00fd probl\u00e9m a potreboval pom\u00f4c\u0165. Festival sa pretransformoval na verejn\u00fa akciu pre \u0161irok\u00fd okruh div\u00e1kov na akademickej p\u00f4de Filmov\u00e9ho klubu 901 v spolupr\u00e1ci so SF\u00da. Malej podpory sa do\u010dkali aj od ambas\u00e1d. \u010eal\u0161ie dva ro\u010dn\u00edky nasledovali v apr\u00edli 2000 a v novembri 2001. I\u0161lo u\u017e o profesion\u00e1lne akcie. \u201eOslovovali sme sponzorov, \u017eiadali o granty, vystupovali v m\u00e9di\u00e1ch, mali sme PR.\u201c Do dramaturgie sa zapojili sa aj filmov\u00fd re\u017eis\u00e9r Robo \u0160v\u00e9da, v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1 a filmov\u00fd publicista Jaro Hochel. \u201eMnoho vec\u00ed bolo \u0161it\u00fdch na kolene, ka\u017ed\u00fd pomohol, ako vedel,\u201c hovor\u00ed Jozef, ktor\u00fd pom\u00e1hal v produkcii a nesk\u00f4r aj v dramaturgii. \u201eOtvorene premieta\u0165 filmy s gej tematikou v krajine ako je Slovensko bolo v tom \u010dase pre m\u0148a nie\u010do v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 ba priam neuverite\u013en\u00e9,\u201c opisuje. Pri realiz\u00e1cii tak ve\u013ekej akcie sa v\u0161ak uk\u00e1zali aj slabiny vtedaj\u0161\u00edch LGBT organiz\u00e1ci\u00ed v profesionaliz\u00e1cii, preto\u017ee \u017eiadnej sa nepodarilo udr\u017ea\u0165 festival natrvalo. HaBiO realizovalo 3.a 4. ro\u010dn\u00edk v rokoch 1999 a 2000 a v roku 2001 nakr\u00e1tko prevzalo \u0161tafetu Hnutie Ganymedes. Jadro organiza\u010dn\u00e9ho t\u00edmu sa s\u00edce nemenilo, no produk\u010dn\u00e9 z\u00e1zemie bolo ve\u013emi amat\u00e9rske. Kr\u00e1tka hist\u00f3ria festivalu skon\u010dila \u017eia\u013e 5.ro\u010dn\u00edkom. Jozef po odchode do \u010ciech spolupracoval s o.z. STUD Brno na dramaturgii 6 ro\u010dn\u00edkov festivalu Mezipatra (2006 a\u017e 2011) pri\u010dom organiza\u010dne pom\u00e1hal zais\u0165ova\u0165 aj bratislavsk\u00e9 ozveny \u010desk\u00e9ho festivalu v rokoch 2007 a 2008, ktor\u00e9 sa v\u010faka dramaturgi\u010dk\u00e1m Zite Hossz\u00faovej a Monike Vi\u0161niarovej podarilo rozvin\u00fa\u0165 do \u00faplne nov\u00e9ho Filmov\u00e9ho festivalu Inakosti (FFI).<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ie aktivity<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Popri anga\u017eovan\u00ed sa na spolo\u010dnom v\u00fdlete  s \u010deskou turistickou skupinou B\u00edl\u00fd psi sa zozn\u00e1mil so svoj\u00edm vtedaj\u0161\u00edm priate\u013eom Asenom z Prahy. V \u010cech\u00e1ch bol \u017eivot pestrej\u0161\u00ed. \u201eUvedomil som si, \u017ee za hranicami je to celkom norm\u00e1lna vec. Maj\u00fa kluby, diskot\u00e9ky. To bol impulz, \u017ee m\u00f4\u017ee tak\u00e9 nie\u010do existova\u0165 aj na Slovensku,\u201c spom\u00edna. V tomto obdob\u00ed nebolo ve\u013ea miest v Bratislave, kde by sa gejovia a lesby mohli stret\u00e1va\u0165. O transrodov\u00fdch \u013eu\u010foch sa vtedy takmer nehovorilo. LGBT aktivisti sa stret\u00e1vali napr\u00edklad v Gr\u00e9mium Caf\u00e9, v kaviarni U Anjelov, v\u00fdnimo\u010dne v in\u00fdch priestoroch, napr. kr\u00e1tko funguj\u00faci bar Dunaj pub za budovou Filozofickej fakulty alebo Klub Spider vo dvore na Obchodnej ulici.<\/p>\n\n\n\n

\u201eNadviazali sme kontakty so zdru\u017een\u00edm STUD Brno aj hnut\u00edm SOHO organiz\u00e1ciou zastre\u0161uj\u00facou v\u0161etky LGBT organiz\u00e1cie v \u010cesku. Takto som sa spoznal aj s Jirkou Hromadou.\u201c SOHO u\u017e od svojho vzniku (1990) hne\u010f po revol\u00facii spolupracovalo s prv\u00fdm slovensk\u00fdm LGBT hnut\u00edm Ganymedes (viedli ho Mari\u00e1n Vojtek s jeho partnerom Ivan Po\u017egaiom). Po rozpade \u010cSFR organizovali Ganymedes a SOHO striedavo  spolo\u010dn\u00e9 akcie v pohrani\u010d\u00ed pri pr\u00edle\u017eitosti v\u00fdro\u010dia vzniku \u010ceskoslovenska, \u010do bola ve\u013ek\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 aj pre mlad\u0161ie organiz\u00e1cie z\u00edska\u0165 kontakty a spolupr\u00e1cu. „V\u010faka SOHO som sa dostal p\u00e1rkr\u00e1t na ich akcie v Prahe a Brna vr\u00e1tane uzatvoren\u00fdch zasadnut\u00ed ako valn\u00e9 zhroma\u017edenie  a mal som mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 aktivizmus na skuto\u010dne profesion\u00e1lnej \u00farovni.“<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f HaBiO z\u00edskalo podporu od prv\u00fdch donorov NAFYM (N\u00e1rodn\u00e1 agent\u00fara pre mobilitu ml\u00e1de\u017ee administruj\u00faca predvstupov\u00fd program EU „Ml\u00e1de\u017e pre Eur\u00f3pu“) a NPOA (Nad\u00e1cia pre podporu ob\u010dianskych aktiv\u00edt a predvstupov\u00fd program EU Phare), umo\u017enilo im to  prenaja\u0165 si vlastn\u00e9 priestory v Karlovej vsi. Zalo\u017eili vlastn\u00fa porad\u0148u, ktor\u00e1 fungovala dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a, vybudovali arch\u00edv a kni\u017enicu, distribuovali let\u00e1ky po intern\u00e1toch, aby sa o nich dozvedeli \u010fal\u0161\u00ed \u013eudia. Pravidelne pripravovali mesa\u010dn\u00fd program podujat\u00ed (diskusn\u00e9 a liter\u00e1rne ve\u010dery, turistick\u00e9 v\u00fdlety).<\/p>\n\n\n\n

Spolupr\u00e1ca s viedenskou organiz\u00e1ciou HOSI Wien im umo\u017enila akreditova\u0165 sa na tre\u0165om ro\u010dn\u00edku Regenboden Parade. \u201eDostali sme miesto v pochode aj reklamn\u00e9 tri\u010dk\u00e1 od rak\u00faskych partnerov. Bol to vlastne m\u00f4j \u00faplne prv\u00fd Pride. V tej dobe i\u0161lo o nie\u010do neuverite\u013en\u00e9,\u201c hovor\u00ed Jozef.<\/p>\n\n\n\n

Nadv\u00e4zovanie spolupr\u00e1ce<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tak pri\u0161iel \u010fal\u0161\u00ed impulz na pokra\u010dovanie v aktivizme – mezin\u00e1rodn\u00e9 v\u00fdmeny ml\u00e1de\u017ee. V\u010faka podpore NAFYMu sa pribli\u017ene 10-15 \u010dlenov zdru\u017eenia spojilo s mlade\u017en\u00edckymi organiz\u00e1ciami v Holandsku, Brir\u00e1nii, Franc\u00fazsku, \u0160panielsku, Nemecku a Po\u013esku, a ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia vr\u00e1tane HaBia zorganizovali jednu akciu vo svojej krajine. Slovensk\u00e1 v\u00fdmena sa konala v auguste 1999 v Bratislave, Kremnici a Banskej \u0160tiavnici. V\u010faka tomuto typu akci\u00ed do zdru\u017eenia pribudol v\u00fdrazn\u00fd aktivista Martin Kraj\u010d\u00edk, \u0161tudent soci\u00e1lnej pr\u00e1ce ako aj aktivisti z Banskej Bystrice \u013dubo\u0161 Vrbick\u00fd, profesiou environment\u00e1lny aktivista a Du\u0161an Veselovsk\u00fd, psychol\u00f3g a amat\u00e9rsky maliar.<\/p>\n\n\n\n

HaBiO malo amb\u00edcie expandova\u0165 do regi\u00f3nov. \u013dubo\u0161 s Du\u0161anom zalo\u017eili pobo\u010dku HaBiO Bansk\u00e1 Bystrica, ktor\u00e1 sa v\u00fdraznej\u0161ie venovala t\u00e9mam HIV\/AIDS, psychologickej pomoci v regi\u00f3ne a turistick\u00fdm akci\u00e1m. Pobo\u010dka v spolupr\u00e1ci s environment\u00e1lnym zdru\u017een\u00edm Pospolitos\u0165 za trvalo udr\u017eate\u013en\u00fd \u017eivot organizovala 2 ro\u010dn\u00edky letn\u00e9ho Gay t\u00e1bora Z\u00e1je\u017eov\u00e1 v auguste 1998 a v j\u00fali 1999. Jozef sa z\u00fa\u010dastnil prv\u00e9ho ro\u010dn\u00edka i s priate\u013eom Asenom. Koncom roka 1999 sa pobo\u010dka transformovala na samostatn\u00e9 region\u00e1lne zdru\u017eenie CKKISM (Centrum komunik\u00e1cie, kooper\u00e1cie a integr\u00e1cie sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn) s vlastn\u00fdm klubom U Doriana Gaya v Banskej Bystrici, ktor\u00fd v\u0161ak fungoval len kr\u00e1tko asi 1 rok. Nov\u00e9 zdru\u017eenie sa v roku 2001 podie\u013ealo aj na organiz\u00e1cii bystrick\u00fdch ozvien 5.ro\u010dn\u00edka Gay Film Festivalu v spolupr\u00e1ci s Hnut\u00edm Ganymedes.<\/p>\n\n\n\n

Nadviazali spolupr\u00e1cu s lesbick\u00fdmi organiz\u00e1ciami. V Banskej Bystrici s o.z. Altera, kde p\u00f4sobila psychologi\u010dka Mariana \u0160\u00edpo\u0161ov\u00e1 a b\u00fdval\u00e1 evanjelick\u00e1 far\u00e1rka a v\u00fdrazn\u00e1 aktivistka Jana Kapustov\u00e1. Profesia psychol\u00f3g bola dos\u0165 \u010dast\u00e1 medzi gejmi a lesbami.<\/p>\n\n\n\n

Vyd\u00e1vanie \u010dasopisu Atrib\u00fat<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Spolupracovali aj s redaktorkou Hanou F\u00e1bry, zakladate\u013ekou prv\u00e9ho lesbick\u00e9ho zdru\u017eenia Museion. \u201eHana navrhla, aby sme za\u010dali vyd\u00e1va\u0165 \u010dasopis pre komunitu na profesion\u00e1lnej \u00farovni,\u201c spom\u00edna Jozef. V\u010faka podpore Ve\u013evyslanectva Holandsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva (fond MATRA-KAP) a Nad\u00e1cie otvorenej spolo\u010dnosti za\u010dal v roku 2000 vych\u00e1dza\u0165 \u010dasopis Atrib\u00fat, prv\u00fd ro\u010dn\u00edk pod hlavi\u010dkou HABIO v spolupr\u00e1ci s Museionom. Nesk\u00f4r len Museion a neform\u00e1lna Iniciat\u00edva Inakos\u0165. Pred\u00e1val sa be\u017ene v st\u00e1nkoch a vych\u00e1dzal tri roky. Potom z finan\u010dn\u00fdch a organiza\u010dn\u00fdch d\u00f4vodov zanikol.<\/p>\n\n\n\n

Na Slovensku bolo pred vstupom do Eur\u00f3pskej \u00fanie pomerne \u0165a\u017ek\u00e9 dosta\u0165 seri\u00f3zny sponzoring. Pr\u00edspevky od \u0161t\u00e1tu neprich\u00e1dzali do \u00favahy.<\/p>\n\n\n\n

Politick\u00e1 situ\u00e1cia a z\u00e1kon o \u017eivotn\u00fdch partnerstv\u00e1ch<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V roku 2000 navy\u0161e vtedaj\u0161\u00ed minister J\u00e1n \u010carnogursk\u00fd vyhl\u00e1sil: \u201eHomosexu\u00e1lne partnerstv\u00e1 iba cez moju m\u0155tvolu.\u201c \u201eTo bol dos\u0165 brut\u00e1lny v\u00fdraz a my sme sa za\u010dali proti tomu anga\u017eova\u0165. Uvedomili sme si, \u017ee potrebujeme vytvori\u0165 spolo\u010dn\u00fa iniciat\u00edvu, ktor\u00e1 by zastre\u0161ovala v\u0161etky na\u0161e aktivity smerom k politikom. U\u017e nesta\u010dilo robi\u0165 diskusn\u00e9 ve\u010dery a filmov\u00fd festival. Potrebovali sme nie\u010do, \u010do by n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch aktivistov sp\u00e1jalo dohromady, aby sme mohli komunikova\u0165 s politikmi, kl\u00e1s\u0165 po\u017eiadavky a pr\u00edpadne vstupova\u0165 do mo\u017enost\u00ed pr\u00edprav legislat\u00edvnej zmeny,\u201c sumarizuje Jozef.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1998 sa HaBiO sa stalo \u010dlenom Rady ml\u00e1de\u017ee Slovenska (RMS), a to pomohlo z\u00edska\u0165 spolupr\u00e1cu s Mladou demokratickou \u013eavicou a Soci\u00e1lne demokratickou ml\u00e1de\u017eou. Hnutie Ganymedes zasa malo kontakty na Stranu demokratickej \u013eavice a politikov SMK. Viacer\u00ed politici ale aj politol\u00f3gia, novin\u00e1ri, funkcion\u00e1ri RMS a zahrani\u010dn\u00ed aktivisti odpor\u00fa\u010dali, aby si LGBT zdru\u017eenia vytvorili stre\u0161n\u00fa organiz\u00e1ciu. \u201eTo sa n\u00e1m s\u00edce nepodarilo, ale v roku 2000 vznikla Iniciat\u00edva Inakos\u0165 – spolu\u017eitie bez diskrimin\u00e1cie sexu\u00e1lnych men\u0161\u00edn (skratka IN-IN). Neform\u00e1lne zoskupenie vtedy funguj\u00facich organiz\u00e1cii, ktor\u00e1 p\u00f4sobila akt\u00edvne zhruba do roku 2004,\u201c pribli\u017euje Jozef. Zakladaj\u00facim \u010dlenmi IN-IN bolo 7 organiz\u00e1cii: Ganymedes, Museion, HaBiO, Altera, CKKISM, Ganymedes Ko\u0161ice, H-plus a nieko\u013eko desiatok aktivistov mimo organiz\u00e1cie. V\u00fdrazn\u00fdmi hovorcami IN-IN boli Ivan Po\u017egai, Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1, Hana F\u00e1bry, Du\u0161an Veselovsk\u00fd, Mariana \u0160\u00edpo\u0161ov\u00e1 a Peter Kr\u00e1lik. Jozef sa podie\u013eal sk\u00f4r na organiza\u010dnom z\u00e1zem\u00ed IN-IN.<\/p>\n\n\n\n

Hlavnou \u00falohou iniciat\u00edvy bolo zabezpe\u010di\u0165 predlo\u017eenie z\u00e1kona o \u017eivotnom partnerstve do parlamentu. Zorganizovali konferenciu, na ktorej odborn\u00edci z oblasti pr\u00e1va, medic\u00edny, sociol\u00f3gie a psychol\u00f3gie predkladali argumenty a paragrafov\u00e9 znenie z\u00e1kona. Spolupracovala s nimi napr\u00edklad pr\u00e1vni\u010dka so zameran\u00edm na \u00dastavn\u00e9 pr\u00e1vo Katar\u00edna Zavack\u00e1 z Akad\u00e9mie vied. Predlo\u017ei\u0165 z\u00e1kon do parlamentu sa podarilo v roku 2001. Poslaneck\u00fd n\u00e1vrh predkladal poslanec Strany demokratickej \u013eavice Milan I\u0161tv\u00e1n spolu L\u00e1szlom Nagyom z Ma\u010farskej ob\u010dianskej strany zdru\u017eenej v SMK. Hlasovanie prebehlo len v prvom \u010d\u00edtan\u00ed. \u201eZdvihlo sa iba 15 r\u00fak. Tak\u017ee 15 poslancov v parlamente bolo ochotn\u00fdch o tom \u010falej rokova\u0165. T\u00fdmto sa na\u0161a legislat\u00edvna iniciat\u00edva skon\u010dila,\u201c kon\u0161tatuje Jozef.<\/p>\n\n\n\n

D\u00fahov\u00fd pochod<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Okrem z\u00e1kona sa v\u0161ak IN-IN sna\u017eila oslovova\u0165 aj verejnos\u0165. \u201eJednou z akci\u00ed bol d\u00fahov\u00fd pochod centrom Bratislavy, v podstate prv\u00fd Pride.\u201c 13. augusta 2001 Po\u017eiadali mesto o povolenie pochodu, bez ak\u00fdchko\u013evek alegorick\u00fdch vozov, len s transparentmi a policajnou hliadkou. Pochod bol povolen\u00fd. \u201eZa\u010dali sme pred prezidentsk\u00fdm pal\u00e1com a i\u0161li sme Star\u00fdm mestom cez Michalsk\u00fa br\u00e1nu a bratislavsk\u00fdm korzom, Panskou ulicou. Tam sme sa zastavili pred vtedaj\u0161\u00edm eur\u00f3pskym zastupite\u013estvom komisie. A potom sme pokra\u010dovali k n\u00e1rodn\u00e9mu divadlu,\u201c opisuje udalos\u0165 Jozef.<\/p>\n\n\n\n

Pochodu sa z\u00fa\u010dastnilo zhruba 250 \u013eud\u00ed. Vpredu i\u0161li dve diev\u010dat\u00e1 oble\u010den\u00e9 v svadobn\u00fdch \u0161at\u00e1ch. \u013dudia niesli transparenty. \u201eDoteraz si pam\u00e4t\u00e1m ako Anna Dau\u010d\u00edkov\u00e1, jedna z prv\u00fdch lesbick\u00fdch aktivistiek na Slovensku, vpredu m\u00e1vala ve\u013ekou d\u00fahovou vlajkou. Ja som kr\u00e1\u010dal za \u0148ou s nov\u00fdm priate\u013eom z Brna. Bola to euf\u00f3ria,\u201c s rados\u0165ou spom\u00edna Jozef. Pochodu sa z\u00fa\u010dastnili aj z\u00e1stupcovia viacer\u00fdch ambas\u00e1d a politici, ktor\u00ed pripravovali n\u00e1vrh z\u00e1kona. \u201eVznikla spolo\u010dn\u00e1 akcia, ktor\u00e1 sa net\u00fdkala iba na\u0161ej uzatvorenej komunity. Pridala sa aj heterosexu\u00e1lna v\u00e4\u010d\u0161ina, \u010do bolo super.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Ak\u00e9 je to v s\u00fa\u010dasnosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jozef hodnot\u00ed, \u017ee za 20 rokov, k\u00fdm \u017eil v \u010cech\u00e1ch, sa odviedlo kopec pr\u00e1ce a LGBT aktivizmus sa ve\u013emi sprofesionalizoval. \u201eVtedy sme robili ve\u013ea vec\u00ed na kolene. Nie\u010do ako ve\u013ek\u00fd Pride s festivalom a p\u00f3diom, o tom sme mohli len sn\u00edva\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Pri sp\u00e4tnom hodnoten\u00ed a porovn\u00e1van\u00ed so s\u00fa\u010dasnou situ\u00e1ciou m\u00e1 v\u0161ak aj pocit, \u017ee v spolo\u010dnosti \u017eia\u013e doch\u00e1dza k v\u00fdrazn\u00e9mu regresu. \u201eMy sme sa neb\u00e1li dr\u017ea\u0165 za ruky. Maxim\u00e1lne by n\u00e1s niekto op\u013eul, niekto by n\u00e1m vynadal. Ale \u017ee by n\u00e1s nejak\u00ed skinheadi napadli, to som si neprip\u00fa\u0161\u0165al.\u201c Teraz je situ\u00e1cia in\u00e1, v Bratislave boli na padnutia aj v Ko\u0161iciach bol napadnut\u00fd lesbick\u00fd p\u00e1r. \u201eA hoci r\u00e9torika politikov mala v minulosti bizarn\u00fa \u00farove\u0148, na\u0161li sa v \u010deln\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch viacer\u00ed, ktor\u00ed boli ochotn\u00ed s nami komunikova\u0165. Neexistovali tak\u00e9 tvrd\u00e9 slovn\u00e9 \u00fatoky a\u00a0hoaxy.\u201c, uzatv\u00e1ra svoje rozpr\u00e1vanie Jozef.<\/p>\n\n\n\n

\n
\n

Co-funded by the Europe for Citizens Programme of the European Union.<\/p>\n<\/div><\/div>\n\n\n\n

\"\"<\/figure><\/div>\n<\/div><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autor textu: Andrej Kuruc \/ Fotografia: Jakub Kov\u00e1\u010d Text sme prv\u00fd raz publikovali v \u010d\u00edsle Jar 2020 V r\u00e1mci s\u00e9rie rozhovorov, v ktor\u00fdch sa venujeme aktivizmu v 90. rokoch, sme sa porozpr\u00e1vali s Jozefom Gr\u00e9\u010dom. Od roku 1996 p\u00f4sobil v neform\u00e1lnom spolku bratislavsk\u00fdch LGBT \u0161tudentov vyd\u00e1vaj\u00facich ob\u010dasn\u00edk Gaj-dy, v roku 1997 sa podie\u013eal na zalo\u017een\u00ed …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":1585,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,9,10,259],"tags":[20,67,86,102,142,149],"class_list":["post-1584","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-pribehy-lgbti-ludi","category-queer-historia","category-kultura","category-rozhovory","tag-aktivizmus","tag-historia","tag-jozef-grec","tag-lgbti","tag-queer","tag-queer-historia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1584","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1584"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1584\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3161,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1584\/revisions\/3161"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1585"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1584"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1584"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/duhovyrok.sk\/qys\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1584"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}