Autorka: Dominika Chrastová / FOTO: SND
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2023.
Keď som si v júni spontánne kúpila lístok na Fashion Ballet ’23, vedela som iba toľko, že ma čakajú štyri rôzne prepojenia módy s baletom. Na vzbudenie záujmu to mne osobne stačí, no ani zďaleka som nerátala s tým, že v SND uvidím napríklad vogue a tancovať sa bude aj na skladbu Nails, Hair, Hips, Heels od Todricka Halla. Po tomto čísle nasledoval azda najväčší aplauz a našťastie aj prestávka. Živelnú prvú polovicu programu totiž vystriedala hĺbavejšia časť, ktorá sa zakončila implicitnou spomienkou na Juraja a Matúša.
Projekt Fashion Ballet pokusne odštartoval v Slovenskom národnom divadle minulý rok a po značnom úspechu sa narýchlo dopĺňali dátumy jeho reprízy. Tento rok sa s úspechom už viac-menej počítalo a predstavenie sa dá zažiť ešte v dvoch dátumoch – konkrétne 21. novembra a 26. novembra.
Prvé číslo Inside Out, ktoré spája kostýmové dizajny módnej návrhárky Andrey Pojezdálovej a choreografiu Hany Vidovej, je plné kontrastov. Baletný zbor v zmyselných čiernych odevoch prechádza od telesnosti k spiritualite, okrem sily spoznáva aj krehkosť a vyberá si medzi podľahnutím túžbe a asketizmom.
V druhom vystúpení Chic Noir už tieto dilemy nie sú. Štyri ženy sa chystajú na párty a ich expresívne povahy nás nabádajú, aby sme si ju užili spolu s nimi. Dosky národného divadla chvíľami pôsobia ako runway, na ktorej môžeme sledovať módnu prehliadky kolekcie od Terézie Feňovčíkovej. Dominantnou farbou kostýmov je opäť čierna, no tentoraz pôsobia vyzývavejšie, odhodlanejšie a možno aj bojovne. Vzápätí máte dojem, že ste napríklad na evente Ball of Shame a sledujete kategóriu vogue. Nie je to náhoda, keďže choreograf Lacko Cmorej si prizval na pomoc Moniku Prikkelovú.
V tretej miniatúre Clique sa už čierna hľadá ťažko, kostýmy od módnej dizajnérky Lenky Sršňovej obsahujú azda všetky farby, na ktoré si spomeniete. Choreografia Dominika White Slavkovského pôsobí v týchto odevoch hravo, publikum dokáže aj rozosmiať, no zároveň nenútene otvára spoločenské témy ako fenomén krásy či podľahnutie konzumu.
Štvrtá a záverečná časť sa volá BezsLovE. Slovné hračky v názve v podstate vystihujú atmosféru vystúpenia. Na jednej strane vnímame podoby lásky aj v súvislosti so slobodou, ktorá nie je samozrejmosťou pre všetkých. Na druhej strane ostávame bez slov, keďže choreograf Martin Winter a módny dizajnér Marcel Holubec W spravili prakticky autorský manifest o potrebe tolerancie medzi ľuďmi. Predvedenie však nevyzerá ponuro, kostýmy ladené do bielych farieb vytvárajú dojem svetla a nádeje.
Spolupráca Wintera a Holubca sa pôvodne mala uberať takmer úplne iným smerom. Ako uviedli v rozhovore, ktorý sa premietal pred vystúpením BezsLovE a zároveň je v oficiálnom bulletine, najskôr chceli spracovať tému štyroch ročných období v móde. Inšpirovali ich barokové motívy a skladateľská tvorba Maxa Richtera či Vivaldiho. Povedzme si na rovinu, že tento zámer znie mierne prvoplánovo. Nakoniec však bolo všetko inak, zachoval sa zrejme len vtáčí motív.
V polovici jesene začala dvojica vytvárať číslo, ktoré oslavuje individualitu a jedinečnosť človeka, pričom apeluje na publikum, aby rešpektovalo ľudské práva každej osoby. „Naše dielo je o slobode vyjadrovať sa, slobode voľne dýchať, slobode žiť,“ povedal Holubec v rozhovore pre SND. Winter dodal, že tiež chceli poukázať na rôzne podoby nenávisti.
Hoci vystúpenie očividne úzko súvisí s teroristickým útokom na Zámockej ulici, škoda, že to nikde nezaznieva priamočiaro. Najzreteľnejší je zrejme výrok Jureša Líšku z kapely Fallgrapp, ktorý pre toto číslo zložil hudbu a účinkoval aj v premietanej upútavke. „Moja hudba hovorí o príbehu dvoch ľudí, ktorí žili svoj krásny život a jedného dňa im ho vzali. Má vyjadrovať aj to, že aj keď oň na Zemi prišli, kráčajú a žijú ďalej…“
Vogue na doskách SND
Fashion Ballet ’23 by sa dal považovať za inkluzívne queer podujatie aj pre druhé už spomenuté číslo Chic Noir. „Choreograf Lacko Cmorej mi o tomto projekte povedal asi polroka pred jeho realizáciou na festivale Pohoda, kde sme sa náhodne stretli,“ opísala prípravu Monika Prikkelová pre magazín QYS. „Už vtedy mi hovoril, že by chcel v choreografii kúsok ,zo mňa‘ v podobe vogue. Predstavoval si jednu veľkú chic párty, ale tak, aby to bolo aj trošku dekadentné. Také naše.“
Najväčšou výzvou bola podľa Moniky časová tieseň. Na prvom tréningu mala za polhodinu naučiť štyridsať tanečníkov a tanečníčok vogueové prvky. Lacko Cmorej si následne vybral deväť najlepších do finálnej zostavy. Ďalej nasledovali ešte približne tri tréningy vystrihnuté ako z ballroomovej scény, no na naučenie nového štýlu by to bežným ľuďom zrejme nestačilo.
„Oni sú však profi, čiže si vedia zapamätať prvky rýchlo, ale moje kombinácie rúk ich dostatočne potrápili. V balete máte totiž takzvaný nekonečný pohyb v rukách, no Vogue si vyžaduje presné rýchle zastavenia,“ vysvetľuje Monika. Výhodou profesionálnych tanečníkov a tanečníčok bola tiež už prirodzená flexibilita tela a zároveň neskrývali nadšenie, že sa učia niečo nové.
Pre spoluzakladateľku House of Velvet nešlo o prvé prepojenie rôznych tanečných žánrov. „Aj vo svojom tíme mám baletky, ktoré robia vogue. No keď som si uvedomila, že ako nevyštudovaná tanečníčka, ktorá robí klubový queer tanec z New Yorku, chodím do SND učiť choreografiu vyštudovaných ľudí, tak ma to na chvíľu zastavilo. Cítila som veľkú vďaku, vážim si túto príležitosť,“ dodáva Monika Prikkelová. Vogue pritom už na doskách tohto divadla raz učila, a to konkrétne herečku Gabrielu Dzuríkovú ako hlavnú postavu predstavenia Deklarácia závislosti.
O tom, že hlavnou skladbou čísla Chic Noir bude práve Nails, Hair, Hips, Heels od Todricka Halla pôvodne Monika nevedela. „Na spomínanom prvom tréningu som potrebovala vybrať niečo chytľavé a s jasným beatom. Keď som chcela tancujúcim dodať trošku šťavy, pustila som Todricka. Osobne mám túto skladbu rada, vnímam ju ako vkusný komerčný track s vogue feelingom.“ Neskôr jej Lacko Cmorej oznámil, že SND schválilo túto skladbu aj do predstavenia. „A je že: ,Čoooo, ani neviem, že si im to navrhol, haha!‘ Ja by som možno na to nemala odvahu a hľadala by som niečo neutrálnejšie.“
Celé vystúpenie od kostýmov až po Todrickovo záverečné That’s all! sa našťastie neutrálnosti vôbec nedržalo. Práve vďaka tomu sa mohli energia a autentickosť preniesť do obecenstva. Monika Prikkelová však priznáva, že spočiatku mala aj obavy. „Viete, bál je iné prostredie. Tam prídete a plus-mínus viete, kde ste. No v tomto prípade sme priniesli Vogue z našej bubliny do oficiálneho veľaváženého prostredia Slovenského národného divadla pred elegantne oblečených ľudí, ktorí chodievajú na kultúru, no o tej našej asi ani netušia. A zrazu sa im to páčilo. A mne sa chcelo plakať. Stále som dojatá, keď na to spomínam.“
„Naše dielo je o slobode vyjadrovať sa, slobode voľne dýchať, slobode žiť.“ – Marcel Holubec W
Móda a balet patria k sebe
Monika dúfa, že novembrové reprízy sa ľuďom takisto zapáčia. Pokiaľ bude mať hľadisko opäť chuť zabaviť sa a z pódia pôjde rovnaká energia, niet pochýb, že úspech sa zopakuje. „Na premiére to tanečníci a tanečníčky dali s takou chuťou, že som sama začala ku koncu kričať a pár odvážlivcov sa pridalo,“ smeje sa choreografka.
Nákazlivosť energie potvrdzuje v rozhovoroch aj módna dizajnérka Terézia Feňovčíková. „Najskôr som netušila, či sa dokážem napojiť na túto scénu, ale energia, ktorá z nej presakuje, je nákazlivá.“ Terézia založila v roku 2018 vlastnú značku freier. Hoci navrhuje pánske modely, ženy ich nosievajú tiež. A po prehliadke v rámci projektu Fashion Ballet ’23 by sa azda mohli začať objavovať aj na báloch v rôznych súťažných kategóriách.
Dizajnérka musela už od začiatku príprav myslieť na potrebnú flexibilitu kostýmov, aby tanečníkom a tanečníčkam umožňovali aj ten najnáročnejší pohyb. „Nesmú ich v ničom obmedzovať a zároveň sa kostým nesmie deformovať. Tomuto som prispôsobila všetky svoje návrhy aj princíp ich konštruovania.“
Choreograf Lacko Cmorej v rozhovore pre SND v súvislosti s módou priznal, že viac ju riešil, keď bol mladší. „Obliekal som sa dosť výstredne, dokonca som nosil dámske sukne od jednej módnej návrhárky. Odkedy mám deti, obliekam sa prakticky, dávam si veci, ktoré môžu byť napríklad obliate kečupom.“
Obaja zároveň odpovedali na otázku, čo majú móda a balet podľa nich spoločné. „Elegancia, štýl, proste im to spolu veľmi pasuje. Čo sa týka baletu, kostým, v ktorom sa tanečník dobre cíti, dobre v ňom vyzerá a ktorý dokáže umocniť jeho pohyb, povýši samotné dielo,“ myslí si choreograf. Podľa Terézie sa obe umelecké vyjadrenia snažia zvečniť ducha doby. „Chcú prostredníctvom témy, príbehu alebo výtvarného konceptu zachytiť to, čo sa aktuálne deje okolo nás.“
Všetci tvorcovia a tvorkyne mali pre SND zároveň opísať svoje predstavenie troma slovami. Keď však hodnotíme Fashion Ballet ’23 ako celok, vystihujú ho tieto pojmy: hĺbka, extáza, katarzia.
„Priniesli sme vogue z našej bubliny do oficiálneho, veľaváženého prostredia SND pred elegantne oblečených ľudí, ktorí chodievajú na kultúru, no o tej našej asi ani netušia. A zrazu sa im to páčilo. A mne sa chcelo plakať. Stále som dojatá, keď na to spomínam.“ – Monika Prikkelová