Organizáciu Resource LGBTQIA Moscow založila Yulia Malygina ako psychologickú podpornú skupinu v centre Moskvy v roku 2011. V súčasnosti organizácia prevádzkuje centrum pre sociálne, psychologické a kultúrne projekty, zamerané na spájanie LGBTI komunity v Moskve. Cieľom organizácie je poskytovať sociálnu a psychologickú podporu členom LGBTI komunity, ich rodinám a blízkym. Týmto spôsobom podporujú sociálne a kultúrne iniciatívy, zamerané na rozvoj komunity a informovanie, osvetu a presadzovanie tolerancie voči LGBTI komunite u špecialistov v pomocných profesiách. Yulie sme sa pýtali na situáciu LGBTI ľudí v Rusku, na to ako zákony ovplyvňujú pôsobenie učiteľov i na situáciu v médiách.
V roku 2013 začalo Rusko s implementáciou tzv. zákona o gay propagande, ktorý má ochrániť deti pod 18 od homosexuálnej propagandy. Ako priamo ovplyvňuje tento zákon školy – presnejšie učiteľov a ich prácu?
Vyskytli sa prípady, kedy boli učitelia diskriminovaní a prenasledovaní – či už preto, lebo boli LGBTI, alebo iba vyslovili podporu LGBTI komunite na sociálnych sieťach. Témy sexuálnej orientácie a rodovej identity sú na školách de facto zakázané a rovnako sa o nich nesmie diskutovať v akejkoľvek forme. Podľa oficiálnych dát v Rusku neexistujú žiadni LGBTI teenageri. Hlavnou tézou je to, že niečo ako homosexualita neexistuje – existujú len perverzní teenageri, ktorých niekto zviedol alebo sa dostali online bez dohľadu, našli si nejaké informácie a „stali sa gaymi“. Tento pohľad podporujú rešpektované verejné osoby.
Akým spôsobom ovplyvňuje tento zákon ruské médiá?
Prakticky je tento zákon ťažké implementovať, funguje teda najmä ako nástroj na zastrašovanie. Text zákona je taký vágny, že je náročné niekoho zatknúť alebo pokutovať, ale dokáže veľmi efektívne vyvolávať strach. Aj masové média sú odstrašené tým, že každá zmienka o LGBTI vyžaduje nálepku „18+“. Bohužiaľ, príbehy LGBTI sa teda dajú nájsť iba v nezávislých médiách. A tých už v krajine mnoho nie je.
A ako ovplyvňuje tento zákon a situácia vo všeobecnosti život LGBTI ľudí?
Ja osobne musím byť opatrnejšia a pamätať na to, že môj život a moje aktivity by mohli pritiahnuť nechcenú pozornosť: napríklad aj susedov, ktorí by sa mohli sťažovať. Strach narastá a niekedy mám pocit, že sa uzatváram práve vtedy, keď by som chcela byť otvorená, len aby som sa vyhla nechcenej pozornosti.
A ako to vyzerá u LGBTI aktivistov?
Museli sme začať na našich akciách kontrolovať doklady, aby sme si boli istí, že nie sú prítomné žiadne neplnoleté osoby a to u ľudí určite nevyvoláva pocit istoty. A ak sa na nás teenageri obrátia so žiadosťou o radu či pomoc (napriek zákazom a zákonom), musíme im poskytovať našu podporu tajne.
Ako vníma spoločnosť celkovo LGBTI ľudí?
Potom, ako bol schválený spomínaný zákon, sa zvýšila miera homofóbie v krajine, ako aj počet násilných incidentov a prípadov emocionálneho nátlaku. Ľudia sa vracajú späť k skrývaniu svojej sexuálnej orientácie a rodovej identity. Situácia je rovnako komplikovaná pre LGBTI rodiny s deťmi, ktoré sa boja, že by ich mohli stratiť. Tieto rodiny nemôžu otvorene vyhľadávať pomoc
Existujú nejaké známe osobnosti, o ktorých verejnosť vie, že sú LGBTI a ktoré podporujú túto tému?
V prípade celebrít klesá počet podporných vyjadrení. Je možné, že je to kvôli tomu, koľko tlaku pociťujú. V Rusku nie sú žiadne verejne známe osobnosti, ktoré sú po coming-oute. V tomto momente je jediným možným zdrojom podpory politická opozícia.
Čo považujete za aktuálne najdôležitejšie témy, ktoré je potrebné riešiť s ohľadom na LGBTI komunitu v Rusku?
Mnoho LGBTI ľudí zvažuje odchod z Ruska. Je to téma, o ktorej sa veľa diskutuje, najmä medzi LGBTI aktivistami, ktorí už pocítili tlak od vládnych inštitúcií. Aktivisti, ktorí ostávajú v Rusku sú pokutovaní a ostávajú pod všeobecným tlakom. Ďalším dôležitým problémom je bezpečnosť – mať pocit bezpečnosti a mať miesto, kde je možné sa bez strachu zhromažďovať. To je obzvlášť dôležité pre aktivistov a „vyoutovaných“ LGBTI ľudí.