Autor: Richard L. Kramár / FOTO: Stránka Marto Kelbl
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2024.
Marto Kelbl (1996) vyštudovala ilustráciu na Západočeskej univerzite v Plzni (Fakulta designu a umění Ladislava Sutnara), získala výtvarné skúsenosti v Portugalsku, USA, Francúzsku a Taliansku. Jej zbierka ilustrovaných palindrómov Tam a zpět (knižne 2023) získala druhé miesto v študentskej kategórii súťaže Nejkrásnější knihy roku 2020 a o rok neskôr bola ocenená aj v súťaži Book in Progress.
Kniha Ani holka, ani kluk sleduje príbeh Lukáša/Elu ktorx si začiatkom školských prázdnin uvedomuje, že sa necíti ani ako dievča, ani ako chlapec, a ponára sa do postupného objavovania významov a možností svojej nebinárnej identity. Autorka knihy Marto Kelbl subtílne a presne zachytáva ťažko dešifrovateľnú úzkosť, chvejivú neistotu, ale i nesmierne objaviteľské vzrušenie Lukáša/Elu z tohto procesu sebaobjavovania. Autorka v centrálnom komiksovom príbehu zručne volí a zobrazuje situácie a mikropríbehy, v ktorých Lukáš/Elu cíti neprijatie a zmätok, ako aj momenty, v ktorých zakúša záblesky istoty a radosti vo svojej rozvíjajúcej sa identite a jej manifestáciách. Cesta Lukáša/Elu od vnútorne rozporuplného tápania k opatrnému sebaprijatiu a počiatkom sebavyjadrenia v bezpečnom prostredí je dobre čitateľná a vyvážená a zároveň si zachováva sviežosť a krehkosť. Jemný prechodový rituál od Lukáša k Elu sa čitateľstvu odvíja priamo pred očami a zaobíde sa bez nadbytočného vysvetľovania, banálnej opisnosti či použitia nezrozumiteľného žargónu.
Príbeh je vedome a priznane idealizovaný, všetko celkom jednoznačne „dobre dopadne“, ale vo svojej emocionalite, atmosférach a peripetiách stále pôsobí ukotvene a autenticky. Autorka túto autenticitu garantuje vlastnou odžitou skúsenosťou a presnosťou svojho výtvarného vyjadrenia. Rozhodnutie ponúknuť detskému a dospievajúcemu čitateľstvu oporný príbeh, ktorý nebinárnu skúsenosť oslobodzuje od tragických či drásavých podtónov, je v súčasnej spoločenskej a politickej klíme absolútne opodstatnené, vzácne a funkčné. Vyčítať mu presladenosť či tendenčnosť by teda rozhodne nebolo na mieste. Príbeh je sympaticky ukončený troma bodkami miesto jednej a vyplýva z neho, že identita Lukáša/Elu nemusí nájsť nijaké pevné a nemenné pomenovanie a podobu na to, aby bola plne realizovaná a uspokojivo žitá. Skutočnosť, že Lukáš/Elu sa necíti ani ako dievča, ani ako chlapec, autorka citlivo prezentuje ako danosť, ktorá si nevyžaduje riešenie, rozuzlenie či zjednodušenie, a necháva svoju hlavnú postavu spočinúť v uvedomení, že takáto žitá skúsenosť je skrátka a dobre možná. Možnosť žiť s otvorenými otázkami v oblasti rodu je rozhodne nastolená ako možnosť prijateľná a potenciálne i príjemná. Záverom je tak akési nádejné rozostrenie okrajov rodovej identity.
Túto výpoveď vnímavo podporuje výtvarné spracovanie komiksu, ktorý otvára tvár Lukáša a uzatvára tvár Elu, ktorá sa čitateľstvu priamo a zároveň mäkko díva do očí. Toto využitie pohľadu nastoľuje a udržiava v celej knihe dôverný, dialogický tón, približuje čitateľstvo hlavnej postave a nabáda ho nadviazať s predostieranými témami vzťah na osobnej rovine. Umožňuje identifikáciu a reflexiu, ale ani jedno si nevynucuje. Pocit blízkosti Lukášovi/Elu udržiava a kultivuje aj „telo“ komiksu, ktoré nenásilnými zmenami farieb pozadia evokuje a približuje premeny nálad a postojov hlavnej postavy, spôsobom a výrazom kresby púta pozornosť, ale neuzurpuje si dominanciu nad tematickou a príbehovou linkou a vytvára plastické a uveriteľné univerzum vnútorného i vonkajšieho sveta Lukáša/Elu. Telo a gestá Lukáša/Elu sú vyobrazené vo vždy zrozumiteľnej a pútavej skratke, ktorej nechýba cit pre kľúčové detaily a v nich sa rozkrýva postupné prijatie a vyjadrenie vlastnej identity.
Centrálny komiksový príbeh Lukáša/Elu je prekladaný bohato ilustrovanými stránkami výkladového charakteru, ktoré zobrazujú rôzne podoby nebinárnych identít naprieč svetom a históriou. Prvé tablo sa roztvára v momente, keď Lukáš/Elu leží na gauči a do vyhľadávača v telefóne naslepo zadáva: „Nie som ani dievča, ani chlapec.“ Jednotlivé „výsledky vyhľadávania“ tak do príbehu vstupujú ako konkrétne „odpovede“ na situáciu, v ktorej sa Lukáš/Elu nachádza. Umožňujú hlavnej postave pochopiť, kde sa nachádza v „mape“ svetového a historického kontextu, a ponúkajú východisko pre objavenie vlastného miesta v spoločnosti. Oproti komiksovému príbehu, ktorého najväčšou výsadou je jeho nezaťaženosť pojmami, definíciami a najmä predsudkami, sa tieto sprievodné náučné vsuvky niekedy javia ako až príliš heslovité a ploché. Autorka v rozhovore pre H7O podotkla, že si želá, aby jej autorská kniha „pomohla vnímať prítomnosť trans a nebinárnych ľudí ako obohatenie spoločnosti, nie ako hrozbu“, ale sústavný akcent na užitočnosť a neškodnosť zobrazovaných osôb a skupín pôsobí niekedy až nemiestne „neutrálne“ a ochudobnene o podstatné súvislosti.
Faktom ostáva, že kniha je určená primárne pre detské a dospievajúce čitateľstvo, takže istá miera zjednodušenia a odľahčenia je rozhodne namieste. Rozmanitá a prehľadná „ponuka“ integrovaných a prijímaných nebinárnych identít v ich konkrétnych kontextoch a prostrediach je v princípe aj dobrou protiváhou k efemérnosti a voľnosti príbehu Lukáša/Elu. Zároveň i formát „výsledkov vyhľadávania“ nabáda k určitej skratkovitosti a údernosti, je však škoda, že miestami skĺzava až do zvláštne podlízavého tónu, ktorý sa v centrálnom komikse vôbec neobjavuje. Podivná je taktiež skutočnosť, že kým komiksová časť si zachováva veľkú citlivosť k otvorenosti a fluidite rodovej identity Lukáša/Elu a vyhýba sa akémukoľvek závanu esencializmu, v didaktických vsuvkách sa objavujú zastarane znejúce formulácie ako „zmeniť si pohlavie“ a pri niektorých osobách a skupinách je zbytočne zdôrazňované „východiskové“ pohlavie osôb a skupín a ich trajektória k „cieľovej“ rodovej prezentácii je vykresľovaná binárne, ako cesta od jedného pohlavia k druhému.
Pritom v dostupných ukážkach z diplomovej práce Marto Kelbl, autorskej knihy They, them (za ktorú v roku 2022 získala ocenenie Národní cena za studentský design a v roku 2023 nomináciu v kategórii Ilustrátor roka v rámci Czech Grand Design), ktorá bola základom pre knihu Ani holka, ani kluk, sa takéto formulácie nevyskytujú. Ani v They, them sa autorka nevyhýba niektorým zložitejším, problematickým alebo „nepekným“ aspektom nebinárnej skúsenosti, ktoré mali vplyv na formovanie prezentovaných identít a komunít. They, them sa vyznačuje i väčšou citlivosťou ku kultúrnej, etnickej a náboženskej špecificite jednotlivých nebinárnych identít a kontextualizuje ich bez evokovania akýchkoľvek stereotypov. Napríklad na stránkach, ktoré sa venujú kultúre balls v New Yorku a iných väčších mestách v USA, je v They, them uvedené, že osoby, ktoré kultúru balls založili a rozvíjali, často prišli do väčších miest potom, čo sa ich kvôli ich identite vzdala ich biologická rodina. Na dvojstránke je taktiež uvedené, že išlo predovšetkým o čiernych a hispánskych členov kvír komunity. V Ani holka, ani kluk už nie je ani jedna z týchto informácií uvedená.
Bolo by teda zaujímavé zistiť, na aký popud a v akom procese došlo k zmenám v texte pri prepracovávaní They, them na Ani holka, ani kluk, ktorá vo svojej textovej zložke tenduje k o niečo konzervatívnejšiemu pojatiu rodu a jednotlivých kultúrnych fenoménov než východisková diplomová práca. Zmienené zmeny v texte nepovažujem za zásadne neprijateľné, kniha stále pôsobí sviežo, nežne a informatívne. Viem si predstaviť, že zmeny v texte vzišli z túžby problematiku príliš nezaťažovať a detské a dospievajúce čitateľstvo nevystavovať „komplikáciám“, ktoré realitu nebinárnej identity príležitostne obklopujú. Osobne by som sa však priklonil k nejakému druhu kompromisu, namiesto plošného odstránenia všetkých „vád“ na tvári nebinárnych identít.
Popri bohatej výstavnej skrini svetových podôb nebinárnych identít pôsobí značne stroho uvedenie jediného príkladu z lokálneho kontextu – maliara Toyen (o ktorom sa hovorí, aj napriek jeho známej preferencii pre mužský rod či neutrálne oslovenie, v ženskom rode). Je pomerne zrejmé, že uchopiť odľahčeným a prístupným spôsobom, vhodným pre cieľovú vekovú kategóriu, komplexnú históriu alebo súčasnú neľahkú situáciu trans a nebinárnych osôb v Českej republike, by nebolo vôbec jednoduché. Takmer úplná absencia lokálnych postáv a komunít však implicitne vzbudzuje otázky. Rozhodnutie ponechať tieto otázky otvorené však plne rešpektujem. Široká prezentácia svetových identít a komunít stále zanecháva jasnú stopu a odovzdáva čitateľstvu informáciu, že nebinárne identity nie sú raritou ani hrozbou a majú historickú kontinuitu a relevanciu. V situácii, keď nie je možné nájsť priamu odpoveď na to, kde je miesto trans a nebinárnych osôb v lokálnom kontexte, priblíženie kontextu svetového poskytuje inšpiráciu a supluje pocit prijatia, ktorý v širšom lokálnom kontexte absentuje. V rozhovore pre H7O Marto Kelbl poznamenala, že sa v rámci zberu materiálu zoznámila s trans a nebinárnymi osobami z Českej republiky a ich príbehy ju vo svojej komplexite výrazne zaujímajú. Je teda možné, že sa časom odhodlá na spracovanie týchto príbehov v ďalšej autorskej knihe.
Ako celok je Ani holka, ani kluk nesmierne cenným a hlbokým prínosom pre český knižný trh a obzvlášť literatúru pre detské a dospievajúce čitateľstvo. Pri čítaní som sa zamýšľal nad tým, akým prínosom, úľavou a podporou by pre mňa v období detstva a dospievania bola možnosť držať v ruke knihu, ktorá skúsenosť s prežívaním rodového nesúladu podáva takým zrozumiteľným, bezpredsudočným a nenásilným spôsobom ako Ani holka, ani kluk. Pre čitateľstvo, ktoré si prechádza podobnými skúsenosťami ako Lukáš/Elu, ich rovesníkov a rodičov bude táto kniha skvelým spôsobom, ako otvoriť tému rodovej identity bez strachu a obáv a naopak so zvedavosťou a radosťou.