Text: Dominika Chrastová / Ilustrácia: Viktória Szabová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2024.
Určite si spomeniete na podobnú situáciu: otvoríte si Facebook a nájdete novú správu práve od tej jednej osoby, o ktorej ste s prestávkami rozmýšľali celý deň. Čítate si jej text alebo počúvate jej hlas a vnímate, ako sa vám zrýchľuje tep. Zmocní sa vás hneď niekoľko emócií naraz, a tak sa radšej posadíte, aby ste si premysleli reakciu a neunáhlili sa. Zároveň správu prepošlete viacerým kamarátom. Chcete sa ubezpečiť, že ste význam jej slov pochopili správne a nesníva sa vám.
Napokon sa rozhodnete vrátiť sa k celému obsahu na ďalší deň. Nerozumiete, prečo vás novými slovami a odkazmi prepadáva vždy večer, ako keby si nemohla nájsť čas aj skôr. Predpokladáte, že je to zámer a baví ju spôsobovať vám momenty prekvapenia práve pred spaním. Uvažujete, dokedy v tom mieni pokračovať – či budete odteraz mať dlhodobo takýto „vzťah“, alebo ste len jej krátkodobou zábavkou na získanie pozornosti. Napokon všetky nové správy vymaže a neobratne sa vás snaží presvedčiť, že sa ocitla v stave kybernetickej hrozby.
Jej správanie sa vám aj bez toho zdá plné paradoxov. Nerada mieša kultúry, ale na fotkách z Abú Zabí sa usmieva. Za list písaný z pozície čelnej predstaviteľky ju skritizujú hneď dva národy, ale aj tak si myslí, že prejav v angličtine dopadne lepšie. V minulosti patrila medzi najznámejšie mediálne tváre, no odkedy sa ocitla na druhej strane mikrofónov, odpovedať nechce a otvorene sa vyjadruje iba v pofidérnej internetovej televízii. Najradšej by zrušila celú queer kultúrnu scénu (a nielen tú), pričom nosí šaty značky Yves Saint Laurent, ktorú založil ikonický módny návrhár a, mimochodom, gej.
Martina Šimkovičová veru začiatkom roka nezaháľala. Obzvlášť v januári mnohým kazila víkendy, spôsobovala tachykardiu a motivovala davy, aby podpísali petíciu za jej odvolanie a prišli na protivládne protesty. V čase prípravy jarného čísla nášho magazínu sa neprekvapivo na čelnej pozícii ministerstva kultúry ešte neudiali žiadne zmeny. Bývalá moderátorka tak naďalej bude nám všetkým určite prinášať nové a nové námety na vtipy, meme obrázky a karikatúry. Keď však odložíme zábavu bokom, ostanú nám, žiaľ, nasledovné fakty.
Januárová anketa: „Ste za obnovu kultúrnych pamiatok, alebo podporu LGBTI+ akcií?“ sa dá považovať za absolútne najubližujúcejší status, aký sa kedy zjavil na sociálnych sieťach ministerstva kultúry. V istom zmysle je až paradoxom, že takýto homofóbny a obzvlášť transfóbny prievan prichádza práve z tejto oblasti. Nejde len o narušenie financovania niektorých projektov a podujatí, ale o samotné asociácie so slovom „kultúra“. Nech bolo Slovensko vždy akokoľvek legislatívne pozadu a zavírené predsudkami, aspoň umenie poskytovalo aj nevyoutovaným ľuďom pocit slobody a reprezentácie. To bude, samozrejme, pokračovať naďalej, veď cenzúra sa (zatiaľ) nekoná, no obavy z ďalších možných ministerských či vládnych vrtochov kazia celkový umelecký dojem a kultúrny zážitok.
O to dôležitejšie je však podporovať tie inštitúcie, projekty a diela, ktoré máme. Napríklad môžeme zájsť na film do obnoveného a konečne otvoreného Kina Lumière, pozrieť si v Slovenskom národnom divadle inscenáciu Sme v pohode v réžii Daniely Špinar či prispieť na vydanie knihy Niečo ti chcem povedať. Pätnásť členov a členiek Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí do nej spísalo svoje rodinné príbehy, v ktorých sa v istom bode vyskytli nečakané coming outy, ale aj rôzne reakcie so šťastným koncom.
Aké pokračovanie, prípadne aký koniec bude mať odysea s Martinou z Kittsee, ešte uvidíme, no už teraz je jasné, že narobí viac škody než užitočných rozhodnutí. Spojenie „niečo ti chcem povedať“ sa preto hodí aj v tomto kontexte. V zime námestia po celom Slovensku odkazovali vláde vrátane nej: „Nebudeme ticho!“ Umelci a umelkyne jej naďalej pripomínajú, že ich nezastraší a slobodu prejavu im nevezme. A čo sa týka dragu alebo vogue scény, ktorej sa venujeme v tomto magazínovom čísle, prežijú aj bez ohľadu na jej pohnútky a „shade“ pózy. Queer ľudia sa jednoducho nedajú zatieniť – vždy tu boli, sú aj budú v celej svojej žiarivosti. Len pre zachovanie pokoja v duši radšej nesledujme jej videá a odkazy ani na iných platformách.