Autor: Marek Hudec / Foto: Jakub Kováč
Spojil barokovú hudbu s témou hľadania vlastnej identity. Novinka operného speváka a režiséra Petra Mazalána s názvom Už stačí / Ich habe genug je výnimočná v tom, že ju uvádzajú veľké divadelné inštitúcie. Zároveň má však aj dôležitý osobný rozmer.
Na pódiu sa stretáva niekoľko častí osobnosti jedného človeka. Komunikujú navzájom, snažia sa pochopiť vlastnú identitu. Prečo musí bojovať sám so sebou len preto, že túži po milujúcom vzťahu s mužom? Operný spev sa strieda s pohybovým umením, dialógy s koncertom Bachovej hudby a moderného ambientu. Na záver sa pred hlavným hrdinom otvorí opona a umelec vychádza k divadelnému hľadisku.
Inscenácia Už stačí / Ich habe genug je autorským dielom režiséra a speváka Petra Mazalána a má mimoriadne osobný charakter. Hoci jej živú premiéru v Štátnom divadle Košice zmaril pandemický lockdown, na jar sa vracia a jej reprízy sa už čoskoro objavia v Bratislave v Slovenskom národnom divadle a koncom roka aj na festivale Drama Queer.
Peter tento projekt vytvoril ako úvahu, štúdiu jednej postavy, ktorá zároveň odzrkadľuje zložité obdobie coming-outu, ktorým si počas pandémie prešiel.
Jeden hudobník ho kvôli Bachovi odmietol
Prvou Petrovou myšlienkou bolo reinterpretovať Bachovo dielo v súvislosti s témou sexuálnej orientácie. Jeho kamarátka a kolegyňa, speváčka Eva Šušková, mu dala do pozornosti román Hermanna Hesseho Demian z roku 1919. Kniha je akýmsi vnútorným rozhovorom človeka so svojím náprotivkom. Hesse tu otvára týmto takmer filozofickým textom širokú škálu interpretácie.
Peter videl už v prvých stranách silné a priame súvislosti s témou, o ktorej chcel sám rozprávať. Už úvodná veta knihy je v tomto smere veľavravná: „Nechcel som predsa nič, len pokúsiť sa prežívať to, čo samo od seba zo mňa chcelo von. Prečo to bolo také ťažké?“
„S každou stranou sa mi zdalo viac a viac, že je s mojou témou krásne prepojená. Navyše v nej Hesse pracuje aj s Bachovou hudbou,“ vraví Peter. Zdôrazňuje pritom, že sakrálnym hudobným dielom spojeným s témou, ktorá je v našich pomeroch kontroverzná, nechcel nikoho dráždiť a inscenáciu rozhodne nekoncipoval ako protest. „Na druhej strane sa mi páči, keď je umenie smelé a spája netradičné veci,“ dodáva.
Za dôležitý považuje aj názov svojho diela: Už stačí / Ich habe genug. „Z nemčiny sa do angličiny často prekladá v zmysle ‚som naplnený, už mi nič nechýba‘. Ďalšía konotácia môže byť: ‚už stačí, musím niečo zmeniť‘,“ vysvetľuje Peter, čo ho k takémuto názvu inšpirovalo.
Svoju orientáciu väčšinu života skrýval, hovoriť o nej začal až nedávno. „Bol to trochu samovydierací proces. Snažil som sa v podstate urýchliť svoj coming-out tvorbou,“ vraví. „Sám seba som už viac klamať nemohol. Ubližoval som si tým. Vedel som, že okoliu nedlžím žiadne vysvetlenia, keďže do klamstva som nezatiahol okrem seba nikoho iného.“
Dlho sa nevedel stotožniť s vlastnou stereotypnou predstavou o komunite. Peter zároveň už roky pôsobí v umeleckom svete a je mimoriadne všestranný. Pracuje ako režisér, scénograf, performer, a zároveň učí architektúru na Fakulte architektúry a dizajnu STU a Divadelnej fakulte VŠMU. Účinkoval aj na viacerých zahraničných operných scénach a zdá sa mu, že byť gejom v tomto prostredí môže byť aj privilégiom.
Viackrát si v minulosti povedal, že už stačilo a mal by sa so svojou inakosťou konečne zmieriť. Najprv na konci strednej školy, potom na vysokej, no vždy od toho cúvol. Odhodlal sa, až keď dosiahol 36 rokov. „Možno som s pribúdajúcim vekom vnímal intenzívnejšie, že si už nechcem uberať zo svojho života, možno to súviselo aj s túžbou po vzťahu. Povedal som si, že už nemá cenu hanbiť sa a klamať.“
Zároveň sa mu zdá, že jeho blízki kamaráti, kamarátky, spolupracovníci, spolupracovníčky ho už natoľko poznajú, že táto nová informácia nezmenila ich postoj k nemu. Nezažil ani žiadnu negatívnu reakciu. „Zatiaľ sa mi v živote po coming-oute nič výrazne nezmenilo. Možno aj preto, že v umeleckých kruhoch je miera tolerancie k inakosti väčšia,“ myslí si.
„Zažíval som situácie dámskej náklonnosti, ktoré pre mňa vytvárali „nepríjemné“ momenty. Oslobodzujúce boli pre mňa chvíle, keď sa dokázali dodatočne niektoré veci vysvetliť a prinieslo to do vzťahov uvoľnenie a úprimnosť.
„Bol to trochu samovydierací proces. Snažil som sa v podstate urýchliť svoj coming-out tvorbou,“ vraví. „Sám seba som už viac klamať nemohol. Ubližoval som si tým.“
Názov môže mať rôzne výklady
Na Slovensku máme málo divadelných inscenácií, ktoré by sa na veľkých javiskách venovali životu queer ľudí. Aj preto je výnimočné, že Petrovu inscenáciu uvádzajú veľké inštitúcie, ako Slovenské národné divadlo a Štátne divadlo Košice. Projekt si však zároveň manažuje sám a vníma to ako výzvu, keďže len účinkujúcich je dokopy sedemnásť a zladiť ich kalendáre býva náročné.
„Národné divadlo potrebuje svoju dramaturgiu vyskladať tak, aby bola sála plná slovenských divákov a diváčok. Citlivé a marginalizované témy sú preto v repertoári zastúpené o niečo menej.“
Dielo Už stačí / Ich habe genug napriek téme zatiaľ nikde neodmietli. Stalo sa však, že keď Peter nedávno hľadal náhradu za jedného z hudobníkov, stretol sa s dôrazným odmietnutím. „Alternantovi sa nepáčilo spojenie Bacha s touto témou, zdalo sa mu to znevažujúce, až vulgárne, čo ma prekvapilo.“
Projekt bude mať dve pokračovania. Na letných predstaveniach v SND Bachovu hudbu doplnia diela Arnolda Schönberga, a teda baroková hudba sa spojí s modernou. Zároveň Peter chystá nahrávku piesní Franza Schuberta s názvom Das war ich (názov podľa jednej zo Schubertových piesní), ktoré ho sprevádzali od začiatku jeho vokálnych štúdií až po coming-out. Ako umelec dôverne pozná to známe klišé, že z okamihov trápenia vzíde v umení niečo hlboké.
V inscenácii okrem Petra účinkujú Jana Oľhová, Richard Autner či tanečný performer Yuri Korec.
