DRAMATIK KURUC: Splodenie s pomocou surogátnej matky? Kacírska myšlienka!

andrej_kuruc

Až 54 % párov rovnakého pohlavia na Slovensku chce mať deti. Vypláva to z prieskumu Iniciatívy Inakosť. Dramatik a principál divadla Nomantinels Andrej Kuruc i preto napísal tragikomédiu o tom, ako si gej pár nechá vynosiť dieťa bulharskou matkou. Jeho krátka hra je súčasťou inscenácie Identikit, ktorá prináša tri pohľady do sveta LGBTI ľudí.

 

Ako vznikla idea inscenácie Identikit?

Naše divadlo Nomantinels sa venuje dlhodobo problematike LGBTI komunity. Chceme sa s divákmi a diváčkami rozprávať o témach, ktoré riešia inak orientovaní, ako aj transrodoví ľudia, a to vo vzťahu k druhým, ako aj k sebe. Inscenácia Identikit je súčasťou tejto línie. Prvý krát pôjde o hru zloženú z jednoaktoviek od troch rôznych autorov (Michal Hvorecký, Andrej Kuruc, Peter Scherhaufer). Riešia v nich otázky vynosenia detí surogátnou matkou, liečby homosexuality, ale aj rodovej identity.

 

Ty sám si si vybral hru o vynosení dieťaťa pre dvoch gejov? Prečo?

Možno preto, že mám vo svojom okolí viaceré teplé páry, ktoré vychovávajú deti, a zároveň som sám gejom, ktorý rozmýšľa, ako by sa dala naplniť jeho túžba po dieťati. Nastolením tejto problematiky som chcel zároveň otvoriť diskusiu o morálnych dilemách, ktoré vnieslo do verejného priestoru referendum o rodine snažiace sa zakázať adopciu detí osobami rovnakého pohlavia.

 

Je rodičovstvo v teplej komunite skutočne silnou témou?

Nedávno sme v rámci Iniciatívy Inakosť urobili prieskum, ktorého sa zúčastnilo 188 gejských, lesbických, ako aj bisexuálnych párov, z ktorých až 54 % plánuje mať deti, pričom 10 % dieťa v spoločnej domácnosti aj reálne vychováva. Túžba po dieťati je u gejov a lesieb takmer porovnateľná ako u heterosexuálnych párov, s tým rozdielom, že páry rovnakého pohlavia si dieťa spoločne osvojiť nemôžu, rovnako ako nemôžu využiť umelé oplodnenie. O splodení pomocou surogátnej matky ani nehovoriac. To je na Slovensku priam kacírska myšlienka.

 

Divadelné hry píšeš už desať rokov. Ako si sa za ten čas zmenil?

Občas uvažujem, či ma víťazstvo v súťaži Dráma 2005 s mojou úplne prvou hrou posunulo vpred alebo zabrzdilo. Po založení divadla Nomantinels som sa usiloval o to, aby sa moje texty dostali na javisko, a to niekedy aj na úkor ich kvality. Dnes si myslím, že menej je viac. Pokiaľ ide o témy hier, v nich sa stále zameriavam na život gejov, žien zažívajúcich násilie či na porušovanie ľudských práv.

 

Si dramatik, herec, aj režisér. Ktorá z týchto polôh ti je najbližšia?

Ak by som sa mal rozhodnúť medzi hraním a režírovaním, vybral by som si herectvo. Ide mi lepšie. Najviac ma však baví písanie hier.

 

(Premiéra inscenácie Identicket bude 7. novembra 2016 v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí 12 v Bratislave.)